Veľký hadrónový urýchľovač ostane rok vypnutý
11.2.2009 21:32:36 | QTimes | Počet zobrazení: 2932x
Opätovné spustenie Veľkého hadrónového urýchľovača častíc (LHC), ktorý mal veľkú poruchu pri svojom spustení v septembri minulého roka, sa odkladá na jeseň.
Predstavitelia laboratória fyziky Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN pri Ženeve odložili injekciu nových protónových lúčov do LHC na koniec septembra, čo znamená, že najväčší urýchľovač častíc na svete bude rok mimo prevádzky.
Rozhodnutie presunúť opätovný štart z júla na neskorší čas dovolí inžinierom zapojiť a otestovať primárne varovné a ochranné systémy, ktoré by mali predísť vážnejším poškodeniam v prípade havárie v budúcnosti.
Prvé kolízie častíc sú v urýchľovači plánované na koniec októbra. CERN spraví aj nezvyčajný krok a urýchľovač bude v prevádzke aj cez zimu, čím sa budú vedci snažiť dohnať časovú stratu pri zbere fyzikálnych údajov.
Atómové urýchľovače sa bežne počas zimy vypínajú, čím sa umožní ich údržba a predíde sa výrazným zmenám ich hraničných elektrických nábojov.
Rozhodnutie nechať stroj za 4 miliardy dolárov bežať aj počas zimy s krátkou prestávkou cez Vianoce bude stáť CERN 7 miliónov dolárov, čo je 40%-ný nárast ich bežných prevádzkových nákladov. Znamená to ale tiež, že fyzici budú môcť už v ďalšom roku spracovávať údaje zo všetkých štyroch experimentov prebiehajúcich v LHC.
Rolf-Dieter Heuer, riaditeľ CERNu, povedal: „Plán, ktorý máme teraz, je bezpochyby najlepší pre LHC a fyzikov čakajúcich na údaje. Je opatrný a zabezpečí, že pred štartom urýchľovača budú dokončené všetky nevyhnutné práce a zároveň bude možné od nového roka začať fyzikálny výskum.“
Heuer si zvolil istejší a opatrnejší plán, než jeho predchodca Robert Aymar. Plán opakovane spomalil a tento nový nechal schváliť v pondelok.
LHC, ktorý sa snaží o dokázanie existencie Higgsovho bozónu alebo „Božej častice“ a odpovedať na ďalšie otázky o vesmíre, museli pracovníci vypnúť 19.9.2008 keď so systémov chladiacich supervodivé magnety uniklo veľké množstvo hélia.
Oficiálna správa o nehode tvrdila, že chyba bola spôsobená nesprávnym spojením medzi magnetmi, ktoré ohýbajú lúče častíc s rýchlosťou svetla do 27-kilometrového kruhu.
To viedlo k uvoľneniu asi tony tekutého hélia, ktoré chladí magnety na 1,8 °C nad absolútnu nulu. Nárast tlaku potom spôsobil ďalšie poškodenie množstva iných magnetov v postihnutom sektore: kontrola 57 magnetov zistila, že 53 z nich je potrebné vymeniť.
CERN sa rozhodol chrániť pred nešťastiami v budúcnosti inštaláciou skorého varovného systému, ktorý dovolí vypnúť urýchľovač pred vážnym poškodením. Tiež by mal zabrániť rozsiahlejším poškodeniam pri náhlej poruche.