Virtuálna Bratislava

17.2.2009 11:09:01 | * q
| Počet zobrazení: 2078x

Rozprávame sa s doc. RNDr. Andrejom Ferkom, PhD., z Katedry algebry, geometrie a didaktiky matematiky FMFI UK, odborným garantom projektu s prezývkou VRBA (virtuálna Bratislava)

 

Virtuálny model mesta majú už napríklad Viedeň či Praha, hlavné mesto Slovenska sa dočkalo zdigitalizovania svojho výzoru v projekte Multimediálna historická Bratislava. Cieľom projektu je umožniť digitálne sprítomnenie Starého Mesta s využitím najnovších technológií -- vrátane modelu virtuálnej 3D Bratislavy. Vytvára sa tým most medzi minulosťou a budúcnosťou a prispieva k budúcej prezentácii Bratislavy ako jedinečnej show mestského textu, v ktorom sa zapísalo množstvo udalostí, paradoxov či kuriozít. Projekt sa zameriava na podporu globálneho kultúrneho porozumenia a komunikovanie výnimočného komplexu bratislavských hodnôt s atmosférou, ktorú len postupne objavujú zahraniční turisti.


Projekt sa v rámci európskej súťaže Top Talent Award a Cena Wernera von Siemens prebojoval medzi dva najlepšie. Aká bola konkurencia?

Top Talent Award je každoročná celoeurópska súťaž mladých tvorcov digitálneho obsahu s mnohými kategóriami a v roku 2008 s celkovým počtom 278 súťažiacich projektov, z toho 9 zo Slovenska. V danej kategórii Offline/Interactive DVD bolo trinásť nominácií a z nich uspeli dva projekty, pričom náš uviedli na prvom mieste, možno podľa abecedy... Slovakia je pred United Kingdom. Keby bolo súťažných nominácií viac, udelili by v tejto kategórii aj cenu. Vtedy by ostalo jasné, kto celkovo vyhral. Na nedávnom finále Ceny Wernera von Siemens sme skončili na druhom mieste za vynikajúcim projektom TU Košice. Myslím si, že každý projekt by mal mať ambíciu uspieť nielen v súťaži myšlienok, ale aj v kontexte ďalších projektov. Aj preto by som rád videl v takýchto súťažiach čo najviac príspevkov zo Slovenska a bolo by normálne, aby o úspechoch slovenskej vedy písal nielen Quark.

Ide o súbor akademických projektov, ktorý nemá v strednej Európe obdobu. Na Univerzite Komenského dokonca vyvinuli špeciálny softvér na rýchle prezeranie rozsiahlych dát a tvorbu virtuálnych prechádzok a animácií. Kedy skrsla myšlienka projektu?

Základy technológie tvorby a prezentácie virtuálnych prostredí som spoznal na TU Graz, kde som mal tú česť pôsobiť tri roky ako hosťujúci profesor. Od profesora sa tam očakáva, že vymyslí projekty, ktoré prinesú patenty, pracovné miesta a riešenia. Podarilo sa nám s kolegami z Rakúska, Česka a Slovinska uspieť v tvrdej súťaži Culture 2000 a v roku 2004 sme vytvorili pracovné miesta a dokončili projekt celkovo za 330 000 eur. Virtual Heart of Central Europe v kategórii web portálov tiež získal pečať kvality na úrovni Top Talent Award, ale aj hlavnú cenu v národnej súťaži SlovakPrix. Až neskôr postupne dozrela myšlienka spracovať model historického centra Bratislavy a dovybaviť ho multimediálnymi dátami približujúcimi aj emocionálnu históriu mesta (Korunovačné slávnosti vo videách, okupácia 1968 vo fotografiách Ladislava Bielika, zvonkohra z bývalého Prioru či prejav Alexandra Dubčeka po návrate z Čiernej na Tisou...). Naši partneri v Mestskom múzeu Bratislava, na staromestskom i bratislavskom magistráte, v Slovenskom rozhlase, v spoločnostiach Bratislava Tourist Service a Eurosense prejavili mnoho nápaditosti, žičlivosti a porozumenia pre takéto neobyčajné spoločné dielo. Ich predstavy, požiadavky a príspevky aj vo forme unikátnych dát umožnili, aby virtuálna Bratislava multimediálne ožila ako projekt Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. V tomto projekte som pôsobil ako odborný garant a viedol ho doc. Milan Ftáčnik, ktorý sa špecializuje na oblasť počítačového videnia.

Ako prebiehala samotná realizácia? Vraj sa na spoluautorskom diele podieľalo temer sto Bratislavčanov.

Realizácia nebola jednoduchá, lebo mnohé výborné nápady bolo treba skomponovať do harmonického celku, získať právo na použitie autorských alebo archívnych diel a nájsť adekvátnu prezentáciu v modernom informatickom poňatí. Spoluautorov bolo vskutku mnoho a väčšinu z nich početne predstavujú študenti na FMFI UK, ktorí postupne nafotografovali a otexturovali bývalé historické jadro mesta. Nad týmito urbánnymi modelmi operuje softvérové dielo, ktoré ich umožňuje efektívne aj bezpečne prehliadať, vnímať súvisiace multimediálne očarenia a úchvatnosti, ale aj bežné metadáta, ako napr. názov kultúrnej pamiatky. Rád by som sa aj pri tejto príležitosti poďakoval všetkým, ktorí prispeli autorsky alebo inak. Kuriózne fotografie z demontáže pomníka Milana Rastislava Štefánika objavili dobrí ľudia v kontajneri a radi ich venovali do časti DVD, ktorú označujeme ako Náladovky.


Apropo, čo všetko nájdeme na tomto DVD-čku? Aké kritérium bolo pri vytváraní jednotlivých častí použité?

Okrem informácií o projekte, tiráže a ďalších štandardných náležitostí sa možno pokochať interaktívnymi riadenými alebo náhodnými prechádzkami po zákutiach Starého Mesta. Možno pritom chodiť, lietať alebo skákať na vytúžené miesto. Pamiatky sprevádzajú aj panorámy, galérie, videá... Dva bonusy predstavujú jedinečné fotografie Ladislava Bielika z roku 1968 a Bratislavská zvuková galéria. Navigačná metafora predstavuje rozličné médiá krát (ak to možno takto násobiaco povedať (jednotlivé pamiatky a medzi nimi ako bonus Náladovky vrátane zostrihov videofilmov od spoločnosti Ars Nova a Bratislava Tourist Service. Vianočné trhy, korunovačné slávnosti...) Hlavným kritériom pri takomto diele je zaujímavosť. Tá však nie je presne definovaná... Hm...

Výber farebného pozadia aj grafiky nebol náhodný. Čo symbolizuje?

Zvolili sme pomarančovú farbu a metaforu otvárajúceho sa pomaranča. Dôvod na to vidíme v tom, že Bratislavu dlho okupovali mnohé cudzie záujmy a Bratislavčania sa vždy vynašli spôsobom, ktorý sa v Poľsku označuje ako Pomarančová alternatíva. Už prvé z mnohých oslobodení mesta bolo založené na veľmi vtipnej finte. Českí osloboditelia prekabátili maďarské vojsko a prostred noci sa medzi nich zamiešali a zavelili im ústup na Györ. Inak povedané, Bratislava sa neraz vonkajškovo či vnútorne oslobodzovala veľmi nápadito. Za normalizácie sme si vytvorili takzvané „ostrovy pozitívnej deviácie“, napr. Divadlo U Rolanda, kde sa dalo slobodne dýchať. V audio bonusoch nájdete aj vynikajúce folkové pesničky z tohto obdobia, ktoré takisto možno vnímať ako pomarančové. A – ako vieme – pomarančov bolo veľmi málo za všetkých troch totalít, ktoré sa Bratislavou prehnali od rakúsko-uhorského vyrovnania. Tak sme si ich na mnohoraký spôsob vytvárali – jednak jedinečným multikultúrnym prostredím, špičkovou toleranciou a fintami, ktoré pomarančovo redukovali čiernobielosť totalitných praktík.

Virtuálna 3D Bratislava sa už používa. Aký má ohlas?

Prvých tisíc kusov sa už prakticky rozdistribuovalo a teraz sa hľadajú partneri na komerčnú realizáciu tak, aby sa DVD predávalo hocikde po meste, napríklad za jedno euro, ak sa nájdu dostatočne veľkorysí partneri. Ohlas bol a je neuveriteľný. Okrem STV o našom projekte informovali všetky televízne stanice a dokonca sem pricestoval aj štáb ČT2. Projekt sme úspešne prezentovali aj na vedeckých a odborných podujatiach. Ba nedávno kolega našiel na internete, že toto DVD zháňajú dokonca na stránke pre mamičky s malými deťmi. Ohlas je teda parádny a budúcnosť – ako vždy – neistá. Vraj bude kríza, nie v tvare V alebo U, ako doteraz, ale rovno v tvare L...

Bude sa projekt ešte rozširovať, uvažuje sa aj nad ostatnými slovenskými mestami?

Áno. Nazdávame sa, že tento typ prezentácie šťastným spôsobom spája najcennejšie hodnoty minulosti s technológiou mieriacou do budúcnosti.

Aké sú vaše najbližšie plány, čoho sa týkajú?

V lete sme pod vedením prof. Kalaša podali projekt na Centrum excelencie a čakáme na rozhodnutie, ktoré by pre našu, už teraz najlepšiu fakultu znamenalo kvalitatívny posun vo vybavenosti modernou technológiou. Podali sme aj projekt v oblasti virtuálneho múzejníctva, ktorý nadväzuje na prvé slovenské virtuálne múzeum na www.pmza.sk. Tieto projekty nás privádzajú ku zložitej otázke, ako definovať zaujímavosť. Koestlerova teória má na to jednoduchú odpoveď. Zaujímavé v umení je to, na čo reagujeme výkrikom AH, vo vede AHA a v humore HAHA. Tým by sa dala zaujímavosť vymedzovať takpovediac dodatočne. Ako ju ale napríklad vo virtuálnom múzeu vystihnúť vopred? Študujem teóriu virtuáleho kultúrneho dedičstva a aj preto si myslím, že minulosť má veľkú budúcnosť.