Veriaci a neveriaci majú rozdielny mozog

|

Podľa vedcov z Torontskej univerzity môže viera v Boha zastaviť úzkosť a znížiť stres. Vychádzajú z výskumu, ktorý ukázal značné rozdiely medzi mozgom veriaceho a neveriaceho človeka.

V dvoch výskumoch vedených Michaelom Inzlichtom účastnici pripojení na elektródy merajúce aktivitu mozgu vykonávali Stroopovu úlohu, známy test kognitívnej kontroly.

Oproti neveriacim mali príslušníci náboženstiev menšiu aktivitu v oblasti prednej cingulárnej kôry mozgu (ACC), ktorá pomáha meniť správanie signalizáciou potreby riadenia, zvyčajne ako výsledok úzkosti, napríklad pri spravení chyby. Čím väčšie bolo ich náboženské nadšenie a čím viac verili v Boha, tým menej sa ich ACC aktivovala pri robení chýb a tým menej chýb robili.

„Túto časť mozgu môžete považovať za budík, ktorý zazvoní, ak spraví človek chybu alebo pocíti nejasnosť,“ povedal Inzlicht. „Zistili sme, že nábožensky založení ľudia, alebo tí, ktorí len veria v existenciu Boha majú v porovnaní s ostatnými v tejto oblasti mozgu nižšiu aktivitu pri robení chýb. Sú menej úzkostliví a pociťujú menej stresu, keď sa mýlia.“

Korelácia zostala výrazná aj pri sledovaní osobnostných a kognitívnych predpokladov. Inzlich tiež zistil, že pri Stroopovom teste robia veriaci ľudia menej chýb.

Výsledky výskumu ukázali, že náboženstvo má vplyv na veriacich a tí sa cítia menej úzkostlivo pri robení chýb a čelení neznámu. Inzlicht však tiež upozornil, že úzkosť je „dvojsečná zbraň“, ktorá je v niektorých prípadoch nevyhnutná a nápomocná.

„Úzkosť môže byť nepríjemná, pretože ak jej je príliš veľa, strach vás paralyzuje,“ povedal Inzlicht. „Slúži však tiež ako varovanie, keď robíme chyby. Ak necítite úzkosť keď robíte chybu, čo vás prinúti, aby ste zmenili správanie a neopakovali podobnú chybu v budúcnosti?“

originál článku