Výskum evolúcie sa zameriava na slimáka

|

Britskí výskumníci vyzývajú verejnosť, aby vo svojich záhradách hľadali slimáky druhu páskovka hájna (Cepea nemoralis).

Britská Open University tvrdí, že ich výskum Evolution MegaLab bude jedným z najväčších evolučných pozorovaní.

Vedci veria, že ich výskum by mohol odhaliť, ako sa vyvíjali živočíchy posledných 40 rokov a odzrkadľovala sa v evolúcii zmena teploty a zmena správania predátorov. Šesťmesačný výskum, ktorý začína v apríli, bude žiadať od ľudí posielanie on-line údajov.

Prof. Jonathan Silvertown povedal: „Rozmýšľal som o Darwinovom roku a o tom, ako by sme mohli ľuďom vysvetliť, o čom ten Darwin vlastne hovoril. Páskovka hájna je predmetom výskumu už viac ako 60 rokov, preto je to ideálny organizmus. Je to niečo, čo je veľmi bežné, poznáme jeho genetiku a nie je nebezpečný.“

Silvertown povedal, že výskyt týchto slimákov ovplyvňujú dva hlavné evolučné faktory. Prvým je počasie – tmavšie slimáky žijú častejšie na severe a vedci si myslia, že je to práve vďaka zafarbeniu ulity, ktorá sa tak skôr zohreje.

Druhým evolučným faktorom sú drozdy, ktoré slimáky žerú. Vtáky lovia s pomocou zraku a je pre ne náročnejšie nájsť žltú ulitu v tráve a hnedú v hnedých listoch stromov, preto žijú žlté slimáky častejšie v tráve a tmavšie tam, kde je prostredie s tmavším pozadím.

„Myslíme si, že slimáky sa za posledných 40 až 50 rokov zmenili,“ povedal Silvertown. „Najskôr sa zmenila klíma, takže si myslíme, že sa zmenilo rozloženie farby ulity.Za posledných 30 rokov navyše došlo k zníženiu výskytu drozdov, preto už nemusí byť sfarbenie slimákov také dôležité.“

Toto sa bude snažiť odhaliť projekt Evolution MegaLab, ktorý bude prebiehať od apríla do októbra.

„Na našej webovej stránke je množstvo historických údajov,“ povedal Silvertown. „Máme údaje o 8000 posledných generáciách slimákov, takže ak na stránku pridáte svoje údaje, automaticky sa vykoná porovnanie a stránka vám povie, či sa vo vašej oblasti so slimákmi udiala nejaká zmena.“

Podľa Silvertowna nejde len o budovanie dobrého PR univerzity, prácu považuje za skutočný vedecký výskum.

originál článku