Jablká možno vysvetlia zmenu farby listov

|

Dlhá debata o dôvode jesennej zmeny farby listov má nový podnet z jablone.

Domáce jablká, ktoré sa výberovo pestujú pre veľkosť a chuť plodov, majú na jeseň menej červené listy než príbuzné divé odrody.

Vedci si myslia, že tento fakt podporuje jednu z teórií o zmene farby listov: že červená farba má za úlohu zahnať hmyz a indikuje chemickú obranu rastliny. Iní odborníci však ostávajú skeptickí.

Myšlienku brániacej sa rastliny, ktorá zahŕňa celé spektrum jesenných farieb, prvýkrát predstavil v roku 2001 biológ Bill Hamilton.

Nedávny výskum ukázal, že oranžovú a žltú farbu spôsobujú karotenoidy. Ide o molekuly pigmentu, ktoré sú v rastline počas celého roka a bežne chránia chlorofyl, zelené farbivo kľúčové pre fotosyntézu, pred poškodením spôsobeným slnečným žiarením. Na jeseň, keď sa chlorofyl v listoch aktívne rozloží, stávajú sa karotenoidy viditeľnými.

Červenú a fialovú farbu však spôsobujú molekuly nazývané antokyány, ktoré vznikajú len na jeseň. Ide o energeticky náročný proces, ktorý je veľkou záhadou pre vedcov, pretože listy čaká skoré odpadnutie.


„Ak by ste chceli dokázať, že jesenné farby majú odpudzovať hmyz, museli by ste zobrať dve skupiny stromov a nechať ich vyvíjať sa, jednu v prostredí bez hmyzu. Stromy, ktoré by neohrozoval hmyz, by potom nemali meniť farbu listov,“ povedal Marco Archetti z Oxfordskej univerzity. „Presne to sa stalo pred 2000 rokmi, keď začali ľudia jablone udomácňovať, pretože ich tým chránili od vplyvu hmyzu a parazitov. Už nejde o prirodzený výber, ale o výber farmárom, ktorý si vyberá na základe farby a chuti a nie na základe odolnosti voči hmyzu.“

David Wilkinson z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa, tvrdí, že výskum jabloní nie je dôkazom koevolučnej teórie. Podľa neho je rozdiel medzi signálom a záchytným bodom. Nemá ísť len o niečo, čo má za signalizačnú funkciu, ale o niečo, čo ovplyvňuje správanie organizmu. To neznamená, že sa farba listov vyvinula za takýmto účelom.“

Wilkinson tiež tvrdí, že antokyány by mali podľa teórie mať aj nejakú inú funkciu v tele rastlín. Rastliny spracúvajú zložky svojich listov a získavajú z nich množstvo cenných látok, zvlášť tých, ktoré obsahujú dusík.

„Myslím, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že antokyány sú efektívnym ´krémom na opaľovanie´ , ktoré umožňujú fotosyntézu aj na jeseň. Myšlienka, že stromy sa rozprávajú s hmyzom, je veľmi zvláštna a bolo by pekné, keby bola pravdivá. Doteraz ma o tom ale nič nepresvedčilo,“ povedal Wilkinson.

Archetti si myslí, že sa strata červených listov u domestifikovaných rastlín nedá vysvetliť teóriou ochrany pred svetlom. Chce ďalej študovať marhule a vlašské orechy, ktoré podľa neho tiež domestifikáciou prišli o červené zafarbenie listov.

originál článku