ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Za syndróm môžu najmä tabletky

23.4.2009 14:18:36 | * q
| Počet zobrazení: 3226x

Rozprávame sa s RNDr. Mojmírom Machom, PhD., z Ústavu experimentálnej farmakológie SAV, ktorý získal za rok 2008 ocenenie ministra školstva Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.

 

Komisia expertov, vytvorená americkým Kongresom, vo svojej minuloročnej správe o vyšetrovaní príčin vzniku Syndrómu vojny v Perzskom zálive pred osemnástimi rokmi konštatovala, že masové ochorenie spôsobili dva faktory. Prvým boli tabletky, ktoré vojaci užívali na ochranu pred nervovými plynmi. Druhým zdrojom zdravotných problémov boli pesticídy, ktorých sa vojaci počas vojny nadýchali. Komisia nevylučuje, že časť vojakov ochorela pri zničení irackých zásob jedovatého sarinu. Preto odporučila Kongresu, aby pridal ďalšie peniaze do fondu na pomoc pre postihnutých veteránov z roku 1991.

Prečo sú závery komisie Kongresu USA dôležité po osemnástich rokoch?

V prvom rade je to preto, že o pôvode syndrómu panovali mnohé roky spory. Niektorí lekári, politici aj predstavitelia americkej armády spochybňovali, že špecifické ochorenie z vojny v roku 1991 existuje. Som rád, že 18-ročný výskum napokon potvrdil, že Syndróm vojny v Perzskom zálive existuje, lebo vojaci sa často stretávali s nepochopením, že si vymýšľajú svoje problémy. V správe komisie prišla jasná a konečná odpoveď.

Poďme však po poriadku. Ako sa to všetko začalo?

Všetko sa začalo v lete 1990, keď režim Saddáma Husajna obsadil Kuvajt a vyhlásil ho za súčasť Iraku. Napriek výzvam Bezpečnostnej rady OSN ho odmietal opustiť. Preto sa vytvorila spojenecká koalícia pod vedením USA, ktorá 17. januára 1991 začala letecké a raketové bombardovanie Iraku. Napokon 24. februára 1991 prešla do pozemného útoku proti irackým silám v Kuvajte a za necelých sto hodín ich porazila. Ostala však stáť na hraniciach Iraku. Médiá o „chorobe z Perzského zálivu“ informovali už v jeseni 1991. Prvý prípad sa oficiálne zaznamenal v roku 1992. Veteráni bojovali od roku 1994, aby príznaky ich choroby úrady oficiálne uznali ako Syndróm vojny v Perzskom zálive.

Ako sa syndróm prejavoval?

Postihnutí vojaci začali mať problémy so spánkom, trpeli celkovou bolestivosťou.
Najviac sa sťažovali na chronickú únavu, depresie, bolesti hlavy, výpadky pamäti a koncentrácie, bolesti v kĺboch a svaloch, zvracanie. Mali tiež zdurené lymfatické uzliny a horúčky, problémy s dýchaním a vyrážky. Ženy mali problémy s menštruačným cyklom, neskôr mnohé rodili postihnuté deti. Nikto si však nevedel vysvetliť, prečo k tomu dochádza. Problém bol navyše v tom, že syndróm sa prejavoval u amerických a britských vojakov, hoci tam boli aj vojaci z iných krajín vrátane vtedajšieho Československa. Nešlo pritom len o zopár postihnutých jedincov. Príznaky Syndrómu vojny v Perzskom zálive malo 170 000 amerických vojakov z celkového počtu okolo 700 000 a približne 5 000 britských vojakov z 55 000. Preto sa výskum syndrómu sústredil v USA a Veľkej Británii. Americké úrady prispeli na výskum 400 miliónmi dolárov, čo umožnilo napokon objasniť pôvod syndrómu.

Na výskume ste sa zúčastnili osobne. Ako ste sa k nemu dostali?

Ako konkrétna osoba v podstate so šťastím, na odporúčanie kolegov, lebo takéto pracovisko, dotované Ministerstvom obrany USA, podliehalo prísnemu výberu záujemcov. Náš Ústav experimentálnej farmakológie SAV mal v tom čase nezmluvnú spoluprácu s Lekárskou fakultou Wright State University v Daytone (Ohio, USA), ktoré získalo od Ministerstva obrany USA grant vo výške 7,2 milióna dolárov na výskum Syndrómu vojny v Perzskom zálive. Prerušil som doktorandské štúdium a odišiel som na dva roky do Daytonu. Zo Slovenska sa zúčastnili na projekte ešte Dr. Iveta Bernátová a Dr. Michal Dubovický.

Boli zdravotné ťažkosti veteránov z vojny v Perzskom zálive novinkou?

Vôbec nie. Podobné syndrómy sa objavili po každej vojne. Američania popísali zdravotné problémy veteránov už po občianskej vojne. Lekárske záznamy 15 000 veteránov tejto vojny ukázali, že vojakom, ktorých jednotky stratili viac ako 5 percent príslušníkov, sa zvýšilo riziko neskoršieho získania srdcových, zažívacích či nervových chorôb až o 51 percent. Ťažká depresia z vojny a posttraumatická stresová porucha boli častým sprievodným javom u prežívajúcich veteránov.

Možno aj kvôli skúsenostiam z Vietnamu sa spočiatku obracala pozornosť na posttraumatickú stresovú poruchu. V správe sa však nespomína, prečo?

Je všeobecne známe, že u vojakov, ktorí utrpeli traumu alebo boli ranení, sa neskôr prejaví posttraumatická stresová porucha. Naruší sa totiž rovnováha neurotransmiterov a postihnutý si dlhodobo pamätá na nepríjemné udalosti. Len čo sa dostane do podobnej situácie, reaguje oveľa intenzívnejšie ako zdravý človek. Napríklad, ak niekto buchne dverami, zdravý človek sa len obzrie, avšak reakcia postihnutého je neadekvátna a neprimeraná – strhne sa, snaží sa skryť. Niektorí veteráni taktiež trpia strachom z otvorených priestranstiev – agorafóbiou. Boja sa chodiť medzi ľudí, lebo sa cítia ohrození. Americkí vojnoví veteráni z vojny vo Vietname mali preto problém zaradiť sa do spoločnosti. Syndróm vojny v Perzskom zálive má však úplne iné symptómy. Zahŕňajú fyziologické poruchy v organizme v dôsledku chemického alebo fyzikálneho rozrušenia organizmu. Pôvodné určenie stresu za vinníka bolo síce logické, no neskôr sa zistilo, že problémy mali aj tí veteráni, ktorí neboli priamo v bojových nasadeniach. Teda nemali dôvod na posttraumatickú stresovú poruchu. Na základe porovnávania sa dokonca zistilo, že veteráni vojny v Perzskom zálive mali oveľa nižšiu incidenciu posttraumatickej stresovej poruchy ako veteráni iných vojen.

Komisia v správe na prvom mieste uviedla za príčinu Syndrómu vojny v Perzskom zálive tabletky na ochranu pred nervovými plynmi. Čo ju k tomu viedlo?

Tieto tabletky sa užívali z obavy, že Saddám Husajn použije proti spojeneckým vojskám bojové chemické látky. Tie blokujú enzým, ktorý štiepi acetylcholín, neurotransmiter zabezpečujúci komunikáciu medzi neurónmi. Ak má informácia ísť ďalej, acetylcholín hovorí ďalšiemu neurónu, áno, vypáľ ďalší signál. Acetylcholín sa po odovzdaní informácie štiepi enzýmom acetylcholínesterázou a jeho zvyšky vychytáva neurón, v ktorom sa použijú na syntézu nového acetylcholínu. Rovnováha medzi množstvom acetylcholínu v medzineurónovej štrbine a v úložných vačkoch neurónu je nevyhnutná pre správnu funkciu nervovej sústavy. Ak bojové chemické látky blokujú enzým, ktorý štiepi acetylcholín, ten sa hromadí v štrbine a nastáva hyperstimulácia nervovej sústavy, dôsledkom čoho môže byť až zástava dýchania a smrť.

Prečo dávali vojakom pyridostigmín bromid, keď tiež blokuje acetylcholínesterázu?

Keď ste vystavený chemickej bojovej látke, ako je napríklad soman, máte približne 2 až 6 minút na to, aby ste si zobrali protilátku (antidotum), ktorá ochráni a obnoví funkčnosť acetylcholínesterázy. Na bojisku je to veľmi krátky čas na to, aby ste niečo urobili až po zásahu. Na rozdiel od somanu či sarinu, pyridostigmín bromid nedeštruuje acetylcholínesterázu, len ju zablokuje na niekoľko hodín, a tým ju chráni pred bojovými látkami. Čiže ak vojak užil „pilulku“ a bol zasiahnutý bojovou chemickou látkou, má po asi 6 hodinách od užitia pilulky k dispozícii funkčnú acetylcholínesterázu, pretože pyridostigmín bromid sa uvoľní z tela. Dôležitá je však aj prvá pomoc postihnutému a zmiernenie cholinergnej hyperstimulácie napríklad atropínom a diazepamom. To bol princíp, prečo americkí vojaci brali pyridostigmín bromid – aby mali zásobu acetylcholínesterázy, ak by sa niečo stalo. Pyridostigmín bromid síce vojakom spôsoboval nevoľnosť a vedľajšie nežiaduce účinky, ale vedeli, že im to môže zachrániť život, ak by boli vystavení chemickým bojovým látkam.
Bohužiaľ práve tejto látke bola pripísaná jedna z hlavných príčin vzniku syndrómu.

Na ďalšom mieste možných príčin vyvolania syndrómu sú insekticídy. Na čo slúžili?

Nachádzali sa v ovzduší, kde sa dostali postrekmi proti lietajúcemu hmyzu a ďalším prenášačom nebezpečných chorôb. Postrekovalo sa takmer všetko, od spoločných priestorov až po stany a uniformy vojakov. Pracujú pritom na podobnom princípe ako bojové chemické látky, teda blokujú enzým, ktorý štiepi acetylcholín.

V roku 1997 americká vláda potvrdila, že Irak nepoužil chemické zbrane. Ak ich nepoužili Američania a ich spojenci, prečo sa spomínajú na treťom mieste?

Jedna z amerických správ hovorí o tom, že počas vojny v Perzskom zálive došlo k 18 000 chemickým poplachom. To znamená, že bojové chemické látky tam museli byť. Dnes panuje zhoda, že do ovzdušia sa dostali najmä v dôsledku amerického bombardovania irackých skladov s raketami s chemickými hlavicami. Ide najmä o veľké sklady v oblasti Chamisijáhu, asi 200 kilometrov severozápadne od kuvajtskej metropoly, kde bolo asi sto veľkých spevnených železobetónových bunkrov a šácht. Americké bombardovanie ich zničilo.
Chemické bojové látky, najmä nervový plyn sarin, potom dlho padali z ovzdušia na vojakov, ale aj na civilistov.

Čo ďalšie mohlo spôsobiť Syndróm vojny v Perzskom zálive?

Skúmali sa aj dôsledky požiarov kuvajtských ropných polí. Iračania totiž pred ústupom zapálili najmenej 600 kuvajtských vrtných veží a nad Kuvajtom sa vytvoril obrovský mrak čierneho dymu. Vojaci, ktorí oslobodzovali Kuvajt, museli spolu s domácim obyvateľstvom dýchať tento dym, čo viedlo k mnohým pľúcnym ochoreniam, najmä astme a bronchitíde. K Syndrómu vojny v Perzskom zálive však neviedol. Ochudobnený urán je odpad, ktorý je veľmi lacným materiálom na výrobu zbraní. Američania ho použili vo svojich nábojoch. Oveľa menšie množstvo ako 1 mikrogram môže to byť smrteľné, ak sa dostane do tela. Ani nie pre rádioaktivitu, ale pre toxicitu. Práve jeho dôsledky spôsobili mnohé prípady narodenia detí veteránov s vývinovými poruchami. A samozrejme všadeprítomný stres z možnosti zásahu nepriateľom, vysokých teplôt a prašných podmienok, ktoré na púšti panovali.

Toho, čo mohlo vyvolať Syndróm vojny v Perzskom zálive, bolo teda veľa. Ako sa postupovalo pri výskume?

Vzniklo niekoľko vedeckých tímov, ktoré sa zaoberali jednotlivými možnosťami a ich kombináciami. Americké úrady, samozrejme, uprednostňovali klinické štúdie priamo na postihnutých veteránoch. Veľký dôraz dávali na vyhodnocovanie štatistických údajov a porovnávanie ochorení v jednotlivých vojnách. Ja som patril do tímu, ktorý pracoval na zvieracích modeloch. Náš výskum bol tiež veľmi široký a ja som skúmal zmeny správania v súvislosti s chemickou toxicitou v interakcii so stresom.

Čo to konkrétne znamenalo?

Zisťovali sme účinok pyridostigmín bromidu a malých dávok sarinu v kombinácii s chronickým stresom na vybrané ukazovatele aktivácie centrálnej nervovej sústavy laboratórnych myší. V prvom rade to znamenalo vyvolať u zvierat chronický stres. Robilo sa to tak, že sme nechali myši dve minúty triasť na špeciálnom zariadení, pričom denne absolvovali až 45 takýchto trasení. Takejto stresovej situácii boli myšky vystavené sedem dní. Počas tejto týždňovej periódy jedna skupina dostávala pyridostigmín bromid, ďalšia malé dávky sarinu a tretia len placebo. Zistili sme, že pyridostigmín bromid spôsobil zmeny v aktivácii centrálnej nervovej sústavy laboratórnych myší pozorovateľné len počas jeho pôsobenia. V experimentoch so sarinom sme zistili opačné účinky. Keďže dávky sarinu boli príliš nízke na to, aby spôsobili akútnu intoxikáciu, nepozorovali sa výrazné zmeny v aktivácii centrálnej nervovej sústavy. Na rozdiel od pyridostigmín bromidu sme však pozorovali oneskorený účinok sarinu (neuroendokrinné a neurobehaviorálne zmeny), a to len v kombinácii s chronickým stresom. Naše výsledky tak ukázali, že interakcia stresu a chemickej toxicity sa môže považovať za jednu z príčin vzniku niektorých príznakov Syndrómu vojny v Perzskom zálive.

Nastala podobná situácia aj v bežnom civilnom živote?

Bolo to v Tokiu, kde piati členovia sekty Óm Šinrikjó 20. marca 1995 v metre počas rannej dopravnej špičky prepichli plastové fľaše naplnené nervovým plynom sarin. Na následky zomrelo 12 ľudí, zasiahnutých plynom však bolo vyše 5 000 ľudí. Tiež tam zavládol veľký stres. Mnohí postihnutí trpia dodnes následkami, najmä bolesťami hlavy a problémami s dýchaním. Sú to teda podobné problémy, ako majú niektorí postihnutí Syndrómom vojny v Perzskom zálive. V Tokiu však bolo šťastím, že sekta sa veľmi ponáhľala a sarin nebol dostatočne purifikovaný, čiže zapáchal. Navyše teroristi neprepichli všetky nádoby, ktoré tam doniesli. Keby vykonali stopercentnú prácu, bolo by oveľa viac postihnutých a tých, čo by to neprežili.

Čo pre vás účasť na výskume Syndrómu vojny v Perzskom zálive znamenala?

V prvom rade úžasnú skúsenosť pracovať v tíme vynikajúcich odborníkov. Počas pobytu som sa zoznámil s vedcami z celého sveta. Samotný výskum syndrómu bol neuveriteľným dobrodružstvom v hľadaní záhad ochorení vojnových veteránov. Som veľmi rád, že som sa mohol na projekte zúčastniť.


Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 2,75
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.