ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Stať sa hospodárom vlastného zdravia

18.5.2009 09:40:30 | * q
| Počet zobrazení: 2043x

Rozprávame sa s prof. MUDr. Fedorom Šimkom, CSc., z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK, ktorý získal ocenenie Vedec roka SR 2008.

 

Kardiovaskulárne ochorenia dnes vedú v rebríčkoch úmrtnosti na Slovensku i vo svete. V oblasti experimentálnej hypertenzie sa medzinárodne uznáva prínos profesora Fedora Šimka, ktorý sa snaží o hľadanie novších ciest pri ochrane chorobne zväčšeného srdca.

Pri príležitosti vášho ocenenia titulom Vedec roka 2008 sa najmä spomínali nové prístupy a originálna experimentálna práca. V čom spočívajú? Dá sa dosiahnuť nejaký výsledok bez nich?

Biologický výskum výrazne zaostáva za exaktnými vedami, ako je fyzika a chémia. Nové poznatky v medicíne sa získavajú osobitne ťažko, keďže väčšina závažných problémov je pod drobnohľadom celé desaťročia. Zvýhodnení sú tí, ktorí majú odvahu polemizovať so zdanlivo dokázanými poznatkami. Môže to priniesť zaujímavý výsledok, ale aj sklamanie, žiaľ, častejšie je to druhé.

Vo svojom ďakovnom vystúpení ste zdôraznili, že medicína dneška je na míle vzdialená tej spred troch desaťročí? Prečo a v čom to je? Je to vôbec dobré?

V minulosti sa kládol veľký dôraz na priamu komunikáciu lekára a pacienta. Lekár sa pýtal, preklepával, načúval šelestom, rozmýšľal o psychike pacienta a jej súvislosti s prítomným ochorením. Takýto prístup sa dnes neraz nahrádza plejádou laboratórnych vyšetrení, ktoré sú presné, s vysokou pravdepodobnosťou zachytenia akejkoľvek odchýlky od normy, ale bez schopnosti ju interpretovať. Skúsenosť lekára sa cení menej a všetci sa odvolávame na výsledky veľkých klinických štúdií. Lenže bežný pacient je oveľa zložitejší ako je modelový pacient v klinickej štúdii. Prístup lekára v dennej praxi preto kolíše medzi dvoma extrémami – učebnicovými vedomosťami overenými dennou skúsenosťou a štatisticky dokonalými odporúčaniami. Cesta by mala asi viesť niekde uprostred. Veď aj seriálový Dr. House, ktorý s obľubou rieši zložité prípady v pohodlí vlastnej pracovne, dochádza ku konečnému verdiktu až na pacientovej izbe... aj keď tam nechodí rád.

Takže považujete sa sám za objavovateľa alebo za potvrdzovateľa objavov?

Na viacerých pracoviskách v zahraničí, ale aj doma, kde som pracoval, som stretol vzdelaných, zodpovedných a neraz uznávaných lekárov a vedcov. Hoci pracujú na rozličných problémoch medicínskeho výskumu alebo praxe, dominovala u nich skromnosť až pokora. Sú si dobre vedomí, že drobné alebo väčšie úspechy jedného dňa môže vystriedať už nasledujúci deň neúspech a určite sa ani tí najlepší vnútorne nepovažujú za objaviteľov ani za autority. Navyše vedecké výsledky sú vždy produktom celého tímu. Aj preto sa mi slovo „objavovať“ nepáči dokonca ani v súvislosti s Darwinom alebo Sellyem. Ale snažím sa aspoň nebyť len potvrdzovateľom...

Nakoľko môže veda pomáhať človeku? Veď s rozširujúcimi sa vedomosťami často padajú ešte nedávno neotrasiteľné vedecké pravdy. Napríklad dlho sme verili tomu, aké je dobré užívať vitamíny či acylpyrín, a teraz sa zasa dozvedáme z významných výskumných centier, že to je nebezpečné. Čo k tomu vedie?

Napriek opatrnosti v interpretácii výsledkov klinického a laboratórneho výskumu si medicínu dneška nemožno predstaviť. Podobne ako je nevyhnutné spojenie základného a klinického výskumu. Nebyť klinických štúdií, dodnes by sme digoxín považovali za hlavný liek na zlyhanie srdca a naopak betablokátory za lieky kontraindikované pri srdcovom zlyhaní. Hoci oxidačný stres sa považuje za ústredný faktor vyvolávajúci aterosklerózu (kôrnatenie tepien), antioxidanty, vrátane niektorých vitamínov, úplne sklamali v srdcovo-cievnej aj onkologickej medicíne. Ale na kyselinu acetylsalicylovú (acylpyrín, anopyrín) nedám dopustiť. Je to jeden z účinných liekov medicíny včerajška aj dneška. A to, že má aj nežiaduce účinky? A ktorý liek ich nemá? Ide o to, aby benefit prevážil riziká...

Za oblasť svojho pôsobenia ste si vybrali srdce. Prečo práve to?

Srdce je pracovité, vytrvalé, ušľachtilé a spoľahlivé. A keď sklame, tak je to väčšinou len raz...

Riešite jeden z veľkých problémov, ktorým je chronické zlyhávanie srdca v súvislosti s vysokým krvným tlakom. Čo toto spojenie konkrétne znamená pre človeka?

Zlyhanie srdca nie je len problémom kardiológov, ale celej spoločnosti. Závažnosť srdcového zlyhania vyplýva z vysokého výskytu tohto ochorenia, ktoré je vo vyšších vekových skupinách okolo 10 % a z mimoriadne zlej prognózy porovnateľnej s najzhubnejšími tumormi. Nie je to chorobná jednotka, ale syndróm s mnohými potenciálnymi príčinami. A vysoký krvný tlak spolu s ischemickou chorobou srdca je príčinou chronického zlyhania srdca až v 70 % prípadoch.

Vaše vedecké snaženie sa v posledných rokoch zameralo na objasnenie závislosti vysokého krvného tlaku od pôsobenia hormónu melatonínu. O ňom sa však hovorí ako o vhodnom lieku aj v súvislosti s rakovinou a ďalšími závažnými ochoreniami. V čom je jeho liečebná sila?

Rád by som to uviedol na správnu mieru. Predovšetkým pracujem v oblasti ochrany srdca zaťaženého zvýšenou tlakovou prácou. Srdce sa na vysoký krvný tlak adaptuje zväčšením masy myokardu a jeho štrukturálnou prestavbou – hovoríme o hypertrofii resp. remodelácii srdca. Takáto hypertrofovaná nadmerne zväčšená ľavá komora srdca má však v porovnaní s normálnym myokardom niektoré nevýhodné vlastnosti, čo prináša zvýšené riziko zlyhania srdca, infarktu myokardu alebo vzniku náhlej smrti.. Kardiológia sa snaží preto dosiahnuť tzv. regresiu myokardu, teda redukciu jeho masy na pôvodnú úroveň. Málokedy sa však skúma, aká je kvalita regredovaného myokardu, ktorý nie je celkom totožný s pôvodným myokardom z obdobia pred vznikom pracovnej záťaže. Do akej miery sa regredované srdce svojimi vlastnosťami podobá pôvodnému, závisí od spôsobu, akým sa návrat na pôvodnú veľkosť dosiahne. Preferujú sa lieky, ktoré súčasne so znížením krvného tlaku znižujú aj chorobnú remodeláciu ľavej komory. Z analýzy literárnych aj vlastných výsledkov sa zdá, že melatonín by mohol mať ochranné účinky na srdce počas zvýšeného krvného tlaku. Nielenže znižuje krvný tlak, ale znižuje množstvo voľných radikálov a navyše zmierňuje nevýhodnú aktiváciu sympatického nervového systému. Rozhodne nenahradí doterajšie lieky proti zvýšenému krvnému tlaku, ale mohol by byť pomocným liekom pri hypertonikoch so zvýšeným rizikom vzniku srdcovcievnych komplikácií alebo pri pacientoch s nedostatočným prirodzeným poklesom nočného tlaku – tzv. non-diperoch.

Nepostihne ho osud iných zázračných liekov?

Nie je to žiadny zázračný liek. Jeho výhodou je, že je to látka produkovaná v tele, ktorá sa podieľa na pravidelnom dennom kolísaní viacerých fyziologických dejov vrátane krvného tlaku (tzv. cirkadiánna variabilita). Keďže je to produkt telu vlastný, má málo nežiaducich účinkov a zároveň plejádu vlastností, ktoré by mohli ochranne pôsobiť pri celom spektre ochorení. Zlyhanie srdca, zlyhanie obličiek alebo obezita pôsobia na organizmus zhubne niektorými podobnými mechanizmami, a preto sú určité lieky užitočné pri všetkých týchto stavoch. Niečo podobné sa teoreticky dá predpokladať aj v prípade melatonínu. Takéto úvahy sú však viac-menej v štádiách experimentov a hypotéz. Navyše,nepovažujem sa za odborníka na štúdium cirkadiánnych rytmov. Profesor Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK patrí v tomto smere medzi medzinárodnú špičku.

Niektoré ochorenia vo svete vymizli takpovediac samé od seba, iné vďaka liekom a očkovaniu. Môže sa to stať aj v prípade kardiovaskulárnych ochorení?

Je pravdou, že niektoré ochorenia sa rokmi liečby, ale aj vplyvom prostredia výrazne zmenili a zmenilo sa aj spektrum ochorení, ktoré sa dostávajú na interné oddelenie. Kardiovaskulárnych ochorení však neustále pribúda. Súvisí to nielen so spôsobom života, ale aj so starnutím populácie a so zlepšenou diagnostikou. Nehrozí teda, že by kardiológovia prišli o prácu.

A pokiaľ ide o vysoký krvný tlak? Dokážu ho lieky držať na uzde?

Väčšina hypertonikov o svojom ochorení ani nevie. Len asi 15 % z nich sa lieči dostatočne. Ďalším problémom je, že aj hypertonici s optimálnym tlakom majú horšiu prognózu ako ľudia s normálnym krvným tlakom. Nestačí totiž len znížiť tlak. Potrebné je znížiť celkové kardiovaskulárne riziko, na zvýšení ktorého sa u hypertonika podieľa často vysoký cholesterol, fajčenie, obezita, cukrovka. Niektoré riziká sa však vylúčiť nedajú – napríklad vrodená náklonnosť. V súťaži o prežitie nie sme na rovnakej štartovacej čiare. Príroda je eticky neutrálna, nestará sa o spravodlivosť.

Vyjadrili ste sa, že okrem nezdravej stravy a nesprávnej životosprávy zvyšuje krvný tlak aj priveľa svetla. Prečo? Dá sa mu uniknúť ľahšie než nesprávnej životospráve?

No, hm, myslím, že takto som to celkom nepovedal. Strava je dôležitá, ale na priame ovplyvnenie tlaku má podstatne menší efekt, ako sa v minulosti predpokladalo. Životospráva ako komplex správania, výživy, návykov a postojov, to už oveľa viac. A svetlo? Kedysi bolo cez deň svetlo a v noci tma. V tme sa zvyšuje sekrécia melatonínu, a to možno súvisí s fyziologickým 10-20 % poklesom nočného krvného tlaku. Kontinuálne osvetlenie dosť výrazne zvyšuje u potkanov krvný tlak. Či nadbytok svetla pri spánku negatívne ovplyvňuje cirkadiánnu variabilitu tlaku človeka, nevieme – je lákavé si predstaviť, že je to tak.

Ako vnímate súčasnú vedu a jej stav na Slovensku a vo svete? V čom je rozdiel?

Každá diskusia o vede sa zvrtne na nedostatok peňazí na nákup špičkových prístrojov, založenie prominentných centier. Peniaze sú vo vede potrebné, zväčšujú možnosti, uľahčujú dosahovanie výsledkov. Ale zvýhodnený prísun financií len zriedkavo primerane zvyšuje kvalitu a množstvo dosiahnutých výsledkov. Nie som analytik vedy a neviem, v čom to presne je. Vedci u nás sú vynachádzaví, spolupracujú so zahraničnými pracoviskami, dosahujú výborné výsledky. Ale, žiaľ, často odchádzajú do zahraničia a tam ostávajú z finančných dôvodov. Hoci je to celosvetový trend, je to vec, ktorá ma trápi. Aj keď viem, že sa tu dá urobiť menej ako vonku, ale to, čo urobíte tu, zostane to u nás, je to výsledok Slovenska. Nie je to vlastenectvo, skôr asi staromódnosť...

Zlepšuje sa podľa vás postavenie vedy na Slovensku? V čom sú najväčšie problémy?

Podmienky sa v posledných desiatich rokoch určite výrazne zlepšili. Vedeckí pracovníci, zvlášť v centrách excelentnosti, majú dnes neporovnateľne lepšie možnosti ako pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi. Ako som povedal, problémom je, že mladí odchádzajú do zahraničia a, žiaľ, neraz natrvalo. Predovšetkým kvôli tomu, že sú tam lepšie zaplatení. Možno by sa tento trend obmedzil, keby sa z grantových prostriedkov vyčlenilo podstatne viac peňazí na osobné ohodnotenie. Pištolník Chris v Siedmich statočných povedal dedinčanom: „Nekupujte pušky, tie sú drahé. Najmite si chlapov, sú lacnejší“.

Má vôbec zmysel súťažiť so svetom v úrovni vedy a výskumu?

Nie je otázka, či to má zmysel, Slovensko to musí robiť. Jeden môj americký kolega povedal, že veda je veľká medzinárodná hra. Keď sa vynakladá úsilie na zlepšenie úrovne našej medzinárodnej prestíže v hokeji alebo futbale, ako by sme mohli obísť vedu? Veď prípadný gól môže Slovensko presláviť na desaťročia.

Akou cestou by sa mali veda a výskum na Slovensku uberať?

Určite cestou špičkových centier a medzinárodnej spolupráce. Ale nie takej, kde sú naši vedci uvedení na 250. mieste medzi autormi publikácie. Navyše, keď niekto robí profesionálne vedu, mal by mať na ňu predovšetkým dostatok času. Je ubíjajúce, keď vedec denne musí sedieť na niekoľkých schôdzach, vypisovať objednávky a ženská časť vedeckej populácie ešte premýšľať, čo a kedy nakúpi, aby mohla večer navariť. Ženy vedkyne, lekárky, výskumníčky by mali pravidelne dostávať okrem profesionálnych uznaní aj cenu za statočnosť.

Aký ďalší vedecko-výskumný cieľ ste si dali?

Mám jeden, ale budem o ňom hovoriť, až keď sa mi ho prípadne podarí splniť. No mám aj medicínsky cieľ. Tisíce ľudí na celom svete aj na Slovensku trpia na následky nekontrolovanej hypertenzie. Kontinuálne, zrozumiteľné a celoplošné vzdelávanie v oblasti hypertenzie by mohlo v priebehu 5-7 rokov pomôcť ľuďom nielen vysokému krvnému tlaku rozumieť, ale stať sa hospodárom vlastného zdravia. Keby v každej rodine bol funkčný tlakomer, ktorý sa aj systematicky využíva, určite by to zabránilo stovkám tragédií a zachránilo množstvo životov. Ideálne by bolo, keby sa boj s hypertenziou (podobne ako v prípade fajčenia) stal politickým celospoločenským programom. Boli by sme jedni z prvých v Európe a úžitok by bol obrovský. To stojí za námahu.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 4,00
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.