ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Existuje guľový blesk?

18.5.2009 09:48:34 | * q
| Počet zobrazení: 4052x

Odpovedá Mário Ziman,
Fyzikálny ústav SAV

 

Podľa štúdie vypracovanej plazmatickou sekciou Americkej fyzikálnej spoločnosti videlo guľový blesk približne 5 percent populácie USA. Iné zdroje uvádzajú, že ho videl každý stý človek. Poznali ho už starí Gréci, ale istý skepticizmus je na mieste. Napriek tomu dnes veda pristupuje k fenoménu guľového blesku pomerne seriózne. Máme niekoľko teórií pokúšajúcich sa vysvetliť tento jav, ale stále nepoznáme uspokojivú odpoveď. Najvážnejším problémom podporujúcim názory skeptikov je fakt, že pozorovania sú náhodné a nie sú zdokumentované v úplnom súlade s požiadavkami vedeckého výskumu. Vďaka tomu sa guľový blesk zatiaľ úspešne vyhýba základnému nástroju vedy – experimentu.
Čo je to vlastne guľový blesk? Podľa výpovedí očitých svedkov ide o svietiacu guľu, ktorá sa pomerne pomaly pohybuje nad povrchom. Jej veľkosť je rôzna – od veľkosti hrášku až po veľkú nafukovaciu loptu. Pri svojom pohybe ju neovplyvňuje vietor či gravitácia. Guľový blesk vraj podľa niektorých výpovedí dokonca dokáže prechádzať cez niektoré materiály ako napríklad sklo alebo stenu. Svieti ako 25 až 100 wattová žiarovka a celý úkaz spravidla trvá od niekoľkých sekúnd až po zopár minút (v priemere je to len 5 sekúnd). Najčastejšie ho pozorujeme počas búrok tesne po zablysnutí. Avšak sú známe aj pozorovania počas búrok bez bleskov. Guľový blesk sa niekedy v tichosti rozplynie, inokedy ho sprevádza výbuch. Poznáme aj niekoľko prípadov, v ktorých zabil človeka. Dal sa pozorovať prakticky v ľubovoľnej farbe. Konkrétne príbehy a popisy spolu s fotografiami a dokonca aj videami pozorovaní nie je problém nájsť na internete.
Samotný názov nám napovedá, že by malo ísť iba o špeciálny druh blesku. A ak rozumieme blesku, potom by nemal byť veľký problém pochopiť podmienky, za akých vzniká. Situácia, žiaľ, nie je taká jednoduchá. Dnes vieme, že blesk je príkladom štvrtého skupenstva hmoty, čiže plazmy. Ide v podstate o mohutný elektrický výboj, teda hmotu zloženú z elektricky nabitých častíc. Blesk však trvá iba nepatrný zlomok sekundy, zatiaľ čo guľový blesk vydrží aj niekoľko sekúnd. Vieme vytvoriť aj trvalý ,,blesk” či elektrický výboj, avšak potrebujeme zdroj, ktorý takto vytvorenú plazmu udržuje. Ak je teda guľový blesk plazmou, tak je na mieste otázka, akým spôsobom je táto plazma udržiavaná po dobu niekoľkých sekúnd? Bez zdroja energie by sa plazmový guľový blesk pozorovaných vlastností rozplynul počas niekoľkých tisícin sekundy a asi by sme ho ani veľmi od obyčajného výboja neodlíšili.
Vznikli hypotézy, že guľový blesk je akési malé Slnko, teda plazma sa vytvára a udržiava vďaka jadrovým reakciám. Alternatívou je predstava tzv. maser-solitónového modelu alebo rôzne teórie založené na kvantových efektoch. Tieto teórie však požadujú dosť extrémne podmienky, za ktorých ku vzniku guľového blesku dochádza. Vďaka pretrvávajúcemu neúspechu pri vysvetlení podstaty guľového blesku vznikli aj rôzne exotické modely uvažujúce s anihiláciou hmoty a antihmoty alebo tzv. tmavou energiou, prípadne kozmickým žiarením. Odporcovia existencie hovoria o zrakovom klame spôsobenom bleskom, ktorý ,,vypáli” v oku obraz guľového blesku, čo je podobný efekt ,,oslepenia”, ako keď sa nedopatrením pozrieme do Slnka.
Ruskí fyzici v Petrohrade na začiatku tohto storočia vytvorili pri experimentovaní s elektrickými výbojmi nad vodnou hladinou tzv. plazmoidy, teda objekty majúce podobné charakteristiky ako guľový blesk. V roku 2006 experimentátori Inštitútu Maxa Plancka a univerzity v Berlíne experimentálne vygenerovali plazmový oblak (plazmoid) veľkosti hádzanárskej lopty, ktorý mal životnosť 0,3 sekundy. V tomto experimente použili vysokonapäťový výboj vo vode a samotný plazmoid pozostával z jej ionizovaných molekúl, ktoré sa v dôsledku výboja odparili.
V posledných rokoch novozélandský chemik John Abrahamson spolu so svojimi kolegami navrhol elektrochemický model, od ktorého sa očakáva aj experimentálna realizácia. Podľa tejto teórie guľový blesk nie je plazmou, ale celý jav spôsobuje horiaci aerosól. Ak udrie blesk, tak v mieste dopadu vzniknú veľmi extrémne podmienky (vysoká teplota), pri ktorých sa z povrchu odparia čiastočky uhlíka a oxidu kremíka SiO2. Tieto dve látky spolu zreagujú a vytvoria oxid uhlíka a nanokvapôčky čistého kremíka (silikónu). Povrch vzniknutých silikónových nanočiastočiek následne opäť zreaguje s kyslíkom z atmosféry (horenie), čím sa akoby zabalia do plášťa tvoreného oxidmi kremíka, ktorý ich do istej miery izoluje od okolia. Nanokvapôčky sa dokážu pospájať a vytvoriť väčšie objekty, ktoré vďaka existencii ,,plášťa” horia pomerne pomaly, čo zabezpečí časovú stabilitu guľového blesku. Popísaný model sa dá zmodifikovať aj na prípady, keď blesk dopadá na iné povrchy než na zem, napríklad na povrch lietadla alebo do vody.
Navrhovaný aerosólový model pomerne presne vysvetľuje mnohé vlastnosti guľového blesku, stále však zostávajú niektoré otázky otvorené. Aj v ďalších laboratóriách sa podarilo vyrobiť objekty veľmi podobné guľovému blesku, ale trvajú iba zlomky sekúnd. Otázkou je, či skutočne vo všetkých prípadoch guľového blesku popísaných v literatúre ide vždy o ten istý objekt toho istého pôvodu či fungujúci na tom istom princípe. Ľudia zaoberajúci sa problematikou niekedy rozlišujú medzi vysokoenergetickými a nízkoenergetickými guľovými bleskami, aj keď delenie nie je úplne jasné.
Fenomén guľového blesku je stále záhadou a jeho existencia nie je vedecky dokázaná. Treba však povedať, že ho asi videlo viac ľudí ako v prípade čiernej diery. Žiadna výskumná skupina nie je orientovaná iba na výskum guľového blesku, ale napriek tomu sa uvažuje i o prípadných aplikáciách mimo zábavného priemyslu. Samozrejme, konkrétne využitie závisí od samotnej podstaty guľového blesku, ktorú stále nepoznáme.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,19
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.