Nielen psy štekajú
15.7.2009 12:53:29 | QPhysorg | Počet zobrazení: 1907x
Kathryn Lordová z Massachusettskej univerzity tvrdí, že z biologického hľadiska štekajú okrem psov aj mnohé iné zvieratá. Psy však tieto zvuky vyslovujú presnejšie než vtáky, jelene, opice a iné zvieratá, ktoré štekanie používajú. Lordová si myslí, že je to preto, že psy sa 10 000 pohybovali okolo ľudských obydlí.
„Máme alternatívnu hypotézu k tej, ktorú akceptuje väčšina biológov a ktorá vysvetľuje štekanie z pohľadu človeka ako vnútorne motivovanú stratégiu vyslovovania,“ povedala Lordová. Podľa nej však nejde o špeciálny druh komunikácie medzi psom a človekom. „Chceme tým povedať, že pes štekaním nechce povedať konkrétnu správu, napríklad že sa chce hrať alebo že v dome horí.“
Lordová tvrdí, že štekanie je zvukový signál spojený s vyvinutým správaním známym ako rozvášnenie, čo je spoločná obrana proti predátorovi obvykle začatá vždy jedným jedincom, ktorý pozoruje blížiaceho sa škodcu. Pes šteká, preto vo vnútri cíti konflikt - chuť bežať a chuť ostať na mieste strážiť svoje mláďatá. Keď sa štekot psov spojí, nepriateľ sa dá často na ústup. „Myslíme si, že psy štekajú kvôli vnútorným konfliktom a že domáce psy štekajú častejšie, pretože sa viac nachádzajú v konflikntných situáciách,“ povedala.
Pôvod štekania siaha do doby pred 8 000 až 10 000 rokmi, kedy sa začali psy objavovať pri ľudských obydliach a museli by pri ohrození vždy ďaleko odbehnúť. „Pes si vlastne sám v procese evolúcie zvolil možnosť zostať na mieste, prekonať svoj strach a dostať za to odmenu. Preto dovolia človeku priblížiť sa nezvykle blízko. Tie, ktoré sa boja, vyhynú a ostanú len nebojácne jedince, takže táto vlastnosť v potomstve pretrvá,“ povedala Lordová. „Divé zvieratá sa nesnažia zastrašiť nepriateľa a radšej ujdú, pretože zostať na mieste nie je pre ne výhodné.“
Príkladom konfliktnej situácie je, keď sa človek k psovi blíži spoza plota. Pes je vzrušený príchodom cudzej osoby, na druhej strane cíti, že sa tá osoba nedokáže priblížiť a to je konflikt, pre ktorý pes šteká.
Vedci vo svojej práci popisujú osem rôznych parametrov v troch kategóriách, ktoré musia byť splnené, aby sme mohli zvuk klasifikovať ako štekot. Medzi faktormi sú tonalita, hlasitosť, výška, hlučnosť alebo amplitúda, náhly začiatok či trvanie pulzu.
Z pohľadu Lordovej nie je štekanie komunikáciou, ktorá nesie správu ale len krátky zvuk kombinujúci viaceré aspekty pre ríšu zvierat nezvyčajným spôsobom. To rozširuje skupinu štekajúcich zvierat aj o ďalšie druhy. „Na základe tejto definície štekajú aj vtáky a mnoho cicavcov,“ povedala Lordová. „V konfliktných situáciách štekajú takmer všetky druhy.“
Tento evolučný pohľad na štekanie sa nebude páčiť mnohým majiteľom domácich zvierat, ktorí sú presvedčení, že ich miláčik s nimi štekaním komunikuje. „Chápeme prípady, kedy pes šteká a chce jedlo alebo ísť na prechádzku,“ povedala Lordová. „Psy sa dokážu veľmi rýchlo naučiť príčinno-dôsledným vzťahom. Ale je odvážne tvrdiť, že štekot súvisí vždy so špecifickou aktivitou človeka. Pes sa len naučil akciu, ktorá vedie k žiadanej reakcii, rovnako ako keď poslušne sedí a čaká na odmenu.“