ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Prioritou je stabilita celého vedeckého systému

14.8.2009 11:12:03 | * q
| Počet zobrazení: 1975x

Rozprávame sa s prof. RNDr. Jaromírom Pastorekom, DrSc., predsedom Slovenskej akadémie vied

 

Štvrtý júnový deň nastúpil do funkcie predsedu Slovenskej akadémie vied prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., doterajší riaditeľ Virologického ústavu SAV.

V čom vidíte silné stránky a slabiny vedy na Slovensku?

Jedno s druhým súvisí. Silné stránky sú dôsledkom slabých stránok. Preto začnem nimi. Slabé stránky vedy na Slovensku sú v podstate dve. Prvou je dlhodobé podfinancovanie a s tým súvisiace nižšie spoločenské povedomie potrebnosti vedy ako takej pre každú spoločnosť. Veľa ľudí by rado ihneď videlo výsledky a najmä profit z peňazí vložených do vedy. Je však mnoho vedeckých disciplín, kde sa priamy dosah na blaho spoločnosti dá očakávať až o niekoľko desiatok rokov, čiže okamžitý efekt je nemožný. Druhou je nevyhnutnosť často nielen improvizovať, ale sa aj vynájsť. Naši vedci si nemohli kúpiť drahé prístroje, tak robili vedu doslova na kolene. To ich na druhej strane nútilo byť kreatívnejšimi, najmä mladú generáciu, čo je zasa tou silnejšou stránkou. Naša akadémia sa často porovnávala s ústavmi Maxa Plancka v Nemecku, lebo sú si svojou činnosťou veľmi podobné. Nemci majú , samozrejme, oveľa lepšie výstupy, ale keď si ich porovnáme, vzhľadom na vkladané množstvo peňazí, tak nie sme na tom zle. V rámci akadémie sa robí dobrý a širokospektrálny výskum. Na tom by som staval do budúcna.

Do svojej funkcie nastupujete s programom zmeny. Budú stačiť čiastočné úpravy či získanie väčšieho množstva financií alebo sú v akadémii potrebné radikálne zmeny?

Nie som príliš veľkým zástancom radikálnych zmien, pretože pri nich často hrozí, že sa môže zničiť aj to dobré. Vychádzam z toho, čo spravilo predchádzajúce vedenie SAV a v tom bolo skutočne veľa dobrého. Samozrejme to neznamená, že v nasledujúcom období nepríde k určitým zmenám.Vo všeobecnosti hlavným problémom je, či budú čiastočné úpravy stačiť na získanie väčších finančných prostriedkov.

Ako chcete zmeniť riadenie akadémie a znížiť byrokraciu, ak sa to vôbec dá?

Je pravda, že administratívna záťaž vo vede je enormná. Myslím si však, že darmo budeme nariekať, že prichádza z tvrdých predpisov Európskej únie. Často si to komplikujeme sami. Videl som to napokon aj ako riaditeľ Virologického ústavu. Najviac nás zaťažovalo, že sme museli na rôzne miesta posielať tie isté údaje. Preto by sa administratívna záťaž dala ľahko znížiť na čo najnižšiu mieru elektronizáciou informácií a ich sprístupnením zainteresovaným. Je tiež nemysliteľné, aby vedeckí pracovníci nerobili nič iné než písali granty s nízkymi finančnými dotáciami. Mali by sme sa zamerať na veľké, prierezové projekty. Je zbytočné robiť tisícky projektov, tisícky účtovníctiev, hlásení a kontrol, keď sa dá robiť vo väčších celkoch, ktoré sú rozumnejšie a flexibilnejšie vo svojom zameraní. Som rád, lebo už sa aj z Európskej únie ozývajú hlasy, že administratívu treba zracionálniť. Nesmieme podľahnúť byrokratom.

Jednou z diskutovaných otázok je potreba zmeny právneho postavenia SAV. V čom pomôže?

Uvedomujeme si, že právne postavenie Slovenskej akadémie vied by sa malo zmeniť na verejno-výskumnú inštitúciu, len túto zmenu treba seriózne pripraviť, čo sa nedá urobiť za dva mesiace. Musíme vedieť čo nás čaká, pripraviť seriózny návrh zákona, aby riešenie bolo čo najefektívnejšie pre všetkých. Nemôžeme si dovoliť, aby niektorí zo zmien profitovali a niektorí išli do likvidácie, hoci sú dobrí. Preto očakávame od zmeny právneho postavenia SAV, že tým aktívnym uvoľní ruky, budú môcť ľahšie aplikovať svoje výsledky, ale celý systém musí byť pripravený tak, aby akadémia nestrácala. Nové postavenie nesmie spôsobiť rozkol, avšak cesta transformácie je nevyhnutná. V Českej republike prechod akadémie na verejno-výskumnú inštitúciu trval sedem rokov. Nám to nebude toľko trvať. Minimálne jeden rok však bude treba, než sa dopracujeme ku koncepcii, ktorá by bola akceptovateľná nielen pre Slovenskú akadémiu vied, ale pre celú spoločnosť.

Dnes sa veľa hovorí o úlohe vedy pri budovaní vedomostnej spoločnosti, zdôrazňuje sa aplikovaný výskum a nové formy spolupráce ústavov, vysokých škôl a súkromného sektoru. V čom vidíte silu a slabiny v tejto oblasti?

Každý si uvedomuje, že vedomostnú spoločnosť potrebujeme. Musíme si určiť, akú ju chceme mať, aký má priniesť obrat, čo chceme investovať a musíme si zrátať, čo všetko budeme musieť pre to urobiť. To mi dnes chýba, lebo často ide len o deklaratívnu podporu vedy. V prvom rade treba jasne stanoviť priority – čo táto spoločnosť potrebuje a na čo má. Nemyslím finančne, ale v akých oblastiach je schopná robiť špičkový výskum. Musíme mať širokú základňu, z ktorej vzíde špička. Už dnes máme množstvo špičkových laboratórií, pracovísk, ústavov, ktoré sú porovnateľné, ak nie v svetovom, tak v európskom meradle. Čaká nás preto inventarizácia a výber priorít. Druhá vec je, koľko do toho chceme investovať a aký má byť výsledok. Potrebujeme totálnu súhru medzi rozhodovacou sférou a vedeckou komunitou. Ak sa nedosiahne, budeme stále iba hovoriť o tom, že chceme vedomostnú spoločnosť. Naše úsilie sa však musí premeniť na drobné projekty v jednotlivých rezortoch.

Tým sa dostávame k otázke základného a aplikovaného výskumu, o čom sa na Slovensku často hovorí.

Ja by som výskum takto nerozdeľoval, lebo je len dobrý a zlý výskum. Nie som za to, aby SAV robila len základný výskum. Ani to tak nie je. Slovenská akadémia vied sa nebráni aplikovanému výskumu. Napokon, každý vedecký pracovník je najspokojnejší vtedy, keď vidí, že to, čo robil, má nejaký konkrétny zmysel. Na aplikovaný výskum však potrebujete dvoch, čiže musíte poznať aj dopyt. Čo potrebuje štát? Čo potrebuje privátny sektor? Môžeme v tom smere pomôcť. Nemôžeme však sami povedať, že budeme niečo skúmať, keď nebudeme vedieť pre koho. Druhá strana nám zatiaľ často chýba.

Inými slovami, v tomto smere treba zlepšiť komunikáciu. Je to možné?

Je. Nemôžeme však očakávať, že výsledky aplikovaného výskumu zoberie tých zopár veľkých podnikov, ktoré u nás sú. V drvivej väčšine ide o nadnárodné spoločnosti, ktoré nemajú záujem financovať vlastný výskum práve u nás, lebo ho robia inde. Tých zopár firiem, ktoré zostali v slovenských rukách musí zadefinovať, čo by chceli robiť, čo by potrebovali. Nejde pritom len o priemysel, ale aj o verejný sektor. Preto sa to týka zdravotníctva, kvality života, potravinovej bezpečnosti, sociálno-humanitnej spoločnosti, kultúry. Tí, ktorí chcú využívať aplikovaný výskum, sa podľa mňa musia tiež aktívne zapojiť do celého procesu. Minimálne musia chodiť po príslušných inštitúciách, na konferencie či kongresy. Hovorí sa, že z krízy sa dá najlepšie dostať inováciami. Áno, je to pravda, vedecká komunita je ochotná pomôcť spoločnosti, len nám musia povedať, čo chcú. My im inovácie nemôžeme nadiktovať, treba urobiť spoločný projekt, a na ten sme v akadémii pripravení.

Za nevyhnutnú sa považuje potreba zvyšovania výdavkov na vedu, čo v časoch terajšej krízy nebude jednoduché. Môžu v tomto smere pomôcť prostriedky z Európskej únie?

Samozrejme, že môžu pomôcť. Nemôžeme si však myslieť, že prostriedky z Európskej únie nám vyriešia celý problém s vedou. Môžu nám len pomôcť. Doteraz v nich máme hlavný zdroj peňazí, základ, z čoho sa žije, lebo ostatné príjmy sú veľmi nízke. V členských krajinách Európskej únie, kde sa viac vydáva na vedu z domácich štátnych a súkromných zdrojov, mali prostriedky z rámcových programov únie len ako čerešničku na torte. U nás je to naopak. A to je chyba. Musíme sa sami viac rozbehnúť a vidieť, že veda potrebuje väčšiu podporu. Ak nebudeme viac investovať do vedy, tak to bude vždy len trochárenie, ktoré nebude mať žiadaný efekt. Nemôžeme postaviť financovanie našej vedy na peniazoch z fondov a plánov Európskej únie. Tie sú limitované. Navyše do rámcových projektov je čoraz ťažšie sa dostať. Už neplatí, že niekoho tam zoberieme len preto, že je aj z nových členských krajín. Zoberú vás tam len vtedy, keď ste dobrí. To nie je totiž charita, ale tvrdá konkurencia a berú len tých, čo môžu priniesť nové myšlienky.

Istý rozpor vzniká aj v tom, že na jednej strane chceme viac vedy a na druhej strane sa oficiálne hovorí, že Slovensko by sa malo orientovať len na tri výskumné priority. Bude to stačiť?

Priority by nemali vychádzať z počtu, ale ich základom by malo byť zistenie, kadiaľ sa uberá svet a na čo máme. Nie som zástancom veľkého množstva priorít, ktoré by boli úzko špecializované. Pre mňa sú napríklad ako priorita jednoznačne definované obnoviteľné zdroje energie a tam sa zmestí kde-kto. To isté možno povedať o kvalite života. Tam môžete zahrnúť všetko – zdravie, potravinovú bezpečnosť, ovzdušie, cestovanie, bývanie, sociálne podmienky, v ktorých žijeme. To všetko je kvalita života. Som skôr zástancom menšieho počtu širšie koncipovaných priorít, kde by sa našli všetci dobrí vedci, kde by sa určilo na aký výskum má náš štát a firmy, a čo by sme potrebovali ako spoločnosť. Pritom zadefinovať tri-štyri priority je jednoduché. Stačí, keď si sadnú spolu zodpovední a kvalifikovaní ľudia z rozhodovacej sféry a vedeckej komunity a dokážu to za dve hodiny. (Vybrané tri priority – energetika a obnoviteľné zdroje, klimatické zmeny a progresívne materiály i technológie ako biotechnológie a nanotechnológie spomínal v minulom čísle Quarku štátny tajomník MŠ SR Jozef Habánik – pozn. redakcie).

Dá sa robiť veda aj na export?

Dá. Výstupom každej vedeckej práce je nejaká informácia. Keď ju patentovo ochránite, tak ju môže predať. Už známy americký futurológ Alvin Toffler predpovedal, že najbohatšie nebudú tie krajiny, ktoré najviac vyrábajú, ale tie, čo budú vlastniť informácie, lebo to je obchodný artikel. My si to neuvedomujeme. Nemôžete predsa ísť a povedať, že mám nejaký nápad, ale nie je overený. Vedeckí pracovníci budú mať nápady, spoločnosť bude do nich investovať prostriedky, a potom sa to ako informácia môže predať. Nie všetko je, samozrejme, predajné alebo sa musí predať, ale budeme ich využívať. Napríklad v spoločensko-vedných oblastiach, kde nie sú výsledky až také hmatateľné. To isté by sme mohli povedať o zdravotníctve, kde vedci vedia pripraviť potrebné informácie napríklad na ochranu pred rôznymi medicínskymi hrozbami. Niekedy si predstavujeme, že informačná spoločnosť znamená len informácie prijímať, mať internet. Informačná spoločnosť je v prvom rade o tom, že vieme informácie vytvoriť a vieme s nimi narábať.

Nadchádzajúce obdobie si vyžiada ešte väčšiu mobilizáciu a aktivitu ľudí, lebo peniaze a nové zariadenia vedecké problémy samé nevyriešia. Čo bude treba urobiť v tomto smere?

Nesmieme zabúdať, že najväčšou úlohou v nasledujúcom období bude vybudovať personálnu infraštruktúru. Budeme si musieť vychovať dostatok odborníkov, ktorí nám neutečú. Nech idú von, ale nech sa vrátia. Musíme vytvoriť čo najlepšie podmienky pre mladých – doktorandov a postdoktorandov – na ktorých dnes výskum stojí. Niekedy trvá roky, kým sa vychovajú odborníci schopní robiť na existujúcich supermoderných komplikovaných prístrojoch. Štruktúra vedeckých tímov musí mať formu pyramídy, avšak dnes v niektorých inštitúciách chýba stredná generácia.

Ako riaditeľ Virologického ústavu SAV ste si našli čas a priestor na pokračovanie vo výskume. Ako vidíte svoje výskumné možnosti vo funkcii predsedu SAV, ktorá predsa len zaberá viac času?

Nevidím to zle. Virologický ústav má pevnú štruktúru so 65-ročnou tradíciou. Pre mňa je však najdôležitejšie urobiť si nejakú hierarchiu hodnôt a priorít. Nechcem byť doživotne nejakým administrátorom vedy. Prednedávnom bol v Bratislave bývalý predseda Akadémie vied ČR profesor Rudolf Zahradník. Povedal mi, že si vždy našiel dvakrát v týždni pol dňa, aby sa prišiel porozprávať so svojimi kolegami v tíme. Myslím si, že to sa dá zvládnuť aj v Bratislave. Keď sa obklopíte ľuďmi, ktorých ste si vybrali, lebo sú dobrí a ste s nimi schopní spolupracovať, tak v tom nevidím problém. Čas sa dá vždy nájsť, keď sa máte kam vrátiť.

Čo by ste chceli za svoje štyri roky vo funkcii najviac dosiahnuť? 

Nechcem hovoriť o financiách. Pre mňa je prioritou stabilita celého systému. Zoberte si grantové agentúry, štátne programy, štrukturálne fondy. Všetky sa neustále menia a ich výsledný efekt nie je optimálny. Dobrá vedecká práca s dobrými výsledkami si vyžaduje kontinuálne financovanie, mať dobrých ľudí, ísť za svojím cieľom, trpezlivosť. Nie všetko sa vydarí, vo vede je množstvo omylov než príde pozitívny výsledok. A preto sa nedá robiť v situácii, keď sa každú chvíľu menia podmienky. Stabilita je pre mňa teraz číslom jeden.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,84
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.