Mesačný prach nie je až taký nezvyčajný

|

Zvláštna ťažká hmota, ktorú objavili na palube vesmírnej lode v roku 1998 nebola mesačným prachom prineseným z misie Apollo.

Od roku 1998, kedy experiment vesmírnej lode skúmal materiál, ktorý mal byť nezvyčajne ťažkým druhom hmoty, chceli vedci vykonať to isté. Hľadanie lunárneho prachu kvôli tzv. „zvláštnej hmote“ sa teraz skomplikovalo, pretože odborníci majú pochybnosti, či taká hmota v skutočnosti existuje.

Štandardný model časticovej fyziky popisuje šesť typov kvarkov, medzi ktorými sú aj kvarky u a kvarky d, ktoré tvoria protóny a neutróny nachádzajúce sa vo vnútri bežných atómov. Fyzici dlho teoretizujú o podivnej hmote, ktorá by obsahovala podivné kvarky. Zvláštna hmota je ťažšia a hustejšia ako bežná hmota, pretože podivný kvarky je 10-násobkom hmoty kvarku u či kvarku d.

Niektoré neutrónové hviezdy – husté zvyšky supernov – by mohli byť tvorené podivnou hmotou. Ak by došlo ku kolízii dvoch takýchto hviezd, mohli by sa oddeliť kúsočky podivnej hmoty. „Preto by mohla byť podivná hmota kdekoľvek vo vesmíre,“ myslí si fyzik Jack Sandweiss z Yale.

Alfa magnetický spektrometer (AMS-01), ktorý sa nachádzal na palube raketoplánu Discovery, zrejme zachytil strangelet – jadro podobné kyslíkovému, ktoré malo ale trikrát takú veľkú hmotu. Odklady letov po katastrofe lode Columbia znamenali, že tento výsledok ešte nikto nepotvrdil. Sandweiss sa preto zameral na úplne iný detektor – Mesiac. nemá žiadne magnetické pole, ktoré by mohlo odkloniť nabité častice. Každý strangelet sa teda dotkne jeho povrchu a zostane na ňom. Sandweissov tím odobral 15 gramov mesačného prachu z misií Apollo a jeho zrniečka pustil popri silnom magnete. Každý strangelet by svoju dráhu v magnetickom poli zakrivil menej, ale nič také vedci nepozorovali.

„Ak by niečo také zachytil AMS-01, zachytili by sme to aj my,“ povedal Sandweiss.

Výskum chcel nájsť strangelet podobný kyslíku, ktorý mohol s najväčšou pravdepodobnosťou zachytiť aj AMS-01. Iný strangelety mohli prekĺznuť nepozorovane. Prípad by mohla uzavrieť misia prístroja AMS-02, ktorý by sa mal dostať na Medzinárodnú vesmírnu stanicu na budúci rok. „Potom otázku definitívne zodpovieme,“ povedal Sandweiss. „AMS je na to skutočne pravý prostriedok.“

originál článku