ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Príbeh zubra

5.2.2007 14:57:42 | Redakcia portálu
Mgr. Michal Pjecha | Počet zobrazení: 6008x

Je najväčším európskym cicavcom, známym svojou masívnou hlavou. Kedysi kraľoval najmä listnatým a zmiešaným lesom. O tom, že zubor európsky patril do fauny slovenskej prírody svedčia najmä názvy niektorých obcí (Zuberec a i.). Na Slovensku zubra vyhubili v 18. storočí. Údajne posledného jedinca ulovil sám kráľ Matej Korvín.

 

Dnes sa zubor európsky na našom území vyskytuje v zubrej obore v Topoľčiankach a v národnom parku Poloniny. V Topoľčiankach sa od roku 1958 úspešne odchovalo vyše sto jedincov. Základ tohto chovu tvoril pár zubrov Bereg a Beglianka, ktorí pochádzali z bývalého Sovietskeho zväzu. K nim neskôr pribudol pár Putifar a Pumarka z Poľska. Práve spomínaný Putifar bol vraj najväčším býkom na svete. V dospelosti vážil vyše 1 200 kilogramov. Zubry zo zvernice v Topoľčiankach sa nachádzajú v mnohých významných zoologických záhradách.

Zostane len v rezerváciách 

Za veľký úspech sa považuje vypustenie zubra do voľnej prírody na severovýchode Slovenska v národnom parku Poloniny, ktorý je vo svete jedinou biosférickou rezerváciou rozprestierajúcou sa na území troch štátov (Slovenska, Poľska a Ukrajiny). Tam predtým prichádzalo pravidelne každý rok stádo z Poľska. Na slovenskej strane vypustili niekoľko zubrov, ku ktorým sa neskôr pridal aj jeden z Poľska. Je teda predpoklad, že toto stádo bude schopné prežiť a dá vznik novým generáciám. S vypustením zubra do voľnej prírody mimo chránených území sa však na Slovensku v budúcnosti nepočíta. Vyplýva to hlavne z hospodárskeho využívania krajiny. Existuje totiž možnosť, že by voľne pohybujúce stádo mohlo spôsobovať škody najmä na poľnohospodárskych kultúrach.

picture
picture
 
 
Masívne telo 

Zubor európsky (Bison bonansus) patrí do čeľade turovitých (Bovidae), kam zaraďujeme napríklad aj kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra), muflóna obyčajného (Ovis musimon) a iné. Do tejto čeľade patria aj u nás nežijúce byvoly a antilopy. Zubor európsky dosahuje dĺžku tela až 2,7 – 3 m, chvostu 80 cm, hmotnosť má 500 – 1 000 kg a niekedy aj viac, výšku v kohútiku 170 – 200 cm. Samice sú od samcov menšie, nezriedka aj o polovicu. Zubor je zavalitý, s ťažkou masívnou hlavou. Široká predná časť hrude sa smerom dozadu zvažuje. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou, pričom na hlave a prednej časti je oveľa hustejšia.

Dlhé letné kŕmenie 

Zubry sa živia rastlinnou potravou, ktorá do veľkej miery závisí od ročného obdobia. V letných mesiacoch v nej prevládajú trávy, machy, lišajníky, niekedy aj listy stromov a kríkov. V zime zase obhrýzajú kôru stromov, kríkov a spod snehu vyhrabávajú zvyšky zelene. V lete, keď je dostatok potravy, jej dospelé samce skonzumujú až 32 kg, dospelé samice asi 23 kg za deň. Kŕmenie zaberá týmto zvieratám až 60 % času dňa, 32 % času trávia oddychovaním a prežúvaním potravy a len 8 % času pohybom. V zimnom období sa ich biorytmus posúva – kŕmenie zaberá 30 % času, oddychovanie 60 % času a pohyb asi 10 % času z celého dňa. Vo voľnej prírode vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde je od 10 do 15. Samce žijú počas roka väčšinou samotársky. Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života. V období párenia, ku ktorému dochádza od augusta do októbra, sa býky pripájajú k stádam so samicami a vytvárajú tak čriedy s 30 – 40 členmi. V tomto období často dochádza k súbojom o samice, pri ktorých neraz dôjde aj k zraneniam. Tie však nie sú smrteľné. Po skončení spárenia sa samec už so samicou spoločne neukazuje a stráca o ňu záujem. Počas tohto obdobia kravy aj býky trávia len málo času kŕmením, čo si vynahrádzajú počas celého roka. Brezivosť trvá asi deväť mesiacov. Mláďatá privádzajú na svet v máji – júli budúceho roka. Mláďatá sú schopné už niekoľko hodín po narodení stáť na vlastných nohách a pohybovať sa. Od materského mlieka závisia celý rok, no aj potom ostávajú ešte rok v matkinej blízkosti, kým sa neosamostatnia. Krava môže mať mladé každý rok až do dvadsiateho roku života, keď túto schopnosť stráca. Býky sú schopné dávať vznik novému potomstvu počas celého života. Vo voľnej prírode sa zubry dožívajú okolo 25 rokov, v zajatí je to o niečo dlhšie.

Dva druhy 

Pôvodným biotopom zubra sú alpínske a subalpínske pásma vysokých pohorí porastené zmiešanými a listnatými lesmi v Európe a stepi v Ázii (najmä na území Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Rumunska, Kirgistanu a iných štátov). V súčasnosti poznáme dva druhy zubra – horský (kaukazský) a nížinný (bialowiežský). V prírode žil voľne až do roku 1922, keď v Poľsku zastrelili posledného voľne žijúceho jedinca. Odvtedy sa datuje snaha človeka o jeho záchranu, lebo v Poľsku vznikla medzinárodná organizácia na záchranu zubra. Označili ho za kritický ohrozený druh a zapísali do červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Postupne sa podarilo pomocou zubrov nachádzajúcich sa v zoologických záhradách a súkromných chovoch prinavrátiť ho aj do voľnej chránenej prírody. Najväčšia voľne žijúca populácia zubrov sa dnes nachádza v národnom parku Bialowiežský prales na hraniciach Poľska a Bieloruska.

Príkladný návrat  

Dnes už zubor európsky nepatrí medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov, preto ho z červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov vyradili. Podľa IUCN (Medzinárodnej spoločnosti na ochranu prírody) mu patrí status ohrozeného živočíšneho druhu a nevedú ho ani v zoznamoch CITES. Je to preto, že v súčasnosti žije vo svete už vyše 2 000 kusov, čo podľa medzinárodných kritérií zabezpečuje prežitie druhu. Veľa odborníkov považuje záchranu a prinavrátenie zubra do voľnej prírody za najväčší európsky úspech v ochrane prírody. No je to len jeden druh z veľkého množstva už vyhynutých, ktorého hodnotu si človek uvedomil až na prahu jeho vymiznutia a spravil všetko preto, aby sa tak nestalo. V súčasnosti v celom svete denne vymizne minimálne jeden druh organizmov, mnohé z nich človek ani nestihol objaviť, zistiť ich význam nielen pre prírodu, ale aj pre seba. Je načase, aby sme sa nielen zamysleli, ale aj začali konať tak, aby sme si naozaj zaslúžili nosiť meno Homo sapiens – človek rozumný.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 2,69
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.