Staré mamy to ešte stále vedia
30.10.2009 15:14:48 | QScience | Počet zobrazení: 1789x
Staršie ženy môžu byť geneticky predurčené lepšie sa starať o svoje vnúčatá.
Väčšina žien má svoje posledné dieťa ešte pred štyridsiatkou. Prečo by evolúcia dovolila takýto zlom, keď väčšina cicavcov môže mať potomstvo až do svojej smrti? Nový výskum podporuje „hypotézu starých mám“, ktorá tvrdí, že staršie ženy rozšíria svoje gény efektívnejšie pri pomoci svojim dcéram v starostlivosti o ich deti.
V roku 1998 vyhlásili behaviorálna biologička Kristen Hawkesová a jej kolegovia z Unoverzity v Utahu, že staré mamy využívajú svoje schopnosti na presadenie svojich vnúčat. Vychádzali pri tom z pozorovania kmeňa Hadza z Tanzánie, v ktorom staré mamy hľadajú potravu, kým ich dcéry dojčia vnúčatá. Práve hľuzy, ktoré staršie ženy zbierajú, boli pri zrode ľudského rodu hlavnou zložkou potravy, čo by mohlo znamenať, že prirodzeným výberom sa presadila v ľudkom pokolení funkcia starej mamy, pred funkciou matky.
Za posledných desať rokov sa túto hypotézu snažilo overiť niekoľko výskumov, ktoré sledovali vzťah medzi starými mamami a ich vnúčatami. Niektoré z nich zistili, že ak je v blízkosti dieťaťa jeho stará mama, dieťa má väčšiu šancu na prežitie. Iné výskumy však túto koreláciu nepozorovali.
Tú nekonzistenciu chceli vyriešiť vedci z Cambridge vedení Leslie Knappovou. Prestavili hypotézu spojenia starých mám chromozómom X. Práve tento chromozóm vo veľkej miere spája vnúčatá s ich babkami. Babka z otcovej strany má napríklad rovnako ako každá žena dva chromozómy X, z ktorého jeden odovzdá synovi a ten ho odovzdá svojej dcére. Preto matky otca dievčaťa sú darcom polovice genetickej informácie z pohľadu pohlavných chromozómov. Chlapci ale po matke svojho otca nededia nič. Staré mamy z matkinej strany naopak prispievajú 25 % genetickej informácie svojim vnukom aj vnučkám.
Knappová a jej kolegovia sledovali úmrtnosť malých detí v siedmich spoločenstvách – dedinách v Japonsku, Etiópii, Gambii a Malawi a mestách v Nemecku, Anglicku a Kanade. Zozbierali údaje až po začiatok 17. storočia, ktoré získali z cirkevných záznamov a historických prameňov. Vedci objavili pomerne silnú koreláciu medzi prítomnosťou babky v rodine a mierou úmrtnosti malých detí. Na prežitie vnučiek malý najlepší vplyv staré mamy z otcovej strany, ktoré však naopak vôbec neposlúžili vnukom. Staré mamy z matkinej strany mali rovnaký úspech pri vnukoch aj vnučkách.
Expertov toto zistenie zarazilo. „Je to veľmi zaujímavé,“ povedala Hawkesová. „Výsledky zo siedmich komunít by mali byť relevantnejšie než predchádzajúci výskum.“
Vedci ale stále nepoznajú odpoveď na otázku, čo spôsobí, že staré mamy sú pre svoje vnúčatá výhodou. Neexistuje dôkaz, že by staré mamy robili niečo zámerne. Preto sa vedci môžu len domnievať, čomu vďačíme za priaznivé okolnosti súvisiace s prítomnosťou našich drahých starých mám.