S novými prístrojmi na európsku úroveň

|

Hovoríme s prof. RNDr. Pavlom Šajgalíkom, DrSc.,
riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV

Čo vlastne predstavujú štrukturálne fondy Európskej únie pre SAV i ďalšie výskumné inštitúcie?

Poskytujú výnimočnú príležitosť pre slovenské školstvo a vedu, lebo prinášajú finančnú injekciu do výskumu aj do prístrojového vybavenia. Bez neho sa experimentálny výskum nezaobíde. Nedá sa totiž ponúknuť medzinárodnému výskumu prístroje, ktoré máme už 40 až 50 rokov.

S očakávaným prílevom finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov súvisí vznik Technologického inštitútu pred rokom a pol. Bol potrebný?

Povedali sme si, že nemá zmysel, aby sme do výziev štrukturálnych fondov vstupovali ako ústavy a školy individuálne a vytvárali duplicitu drahých prístrojov, ktoré môžu slúžiť všetkým. Preto postupuje v rámci Technologického inštitútu SAV desať ústavov spoločne. Ich kapacita je vyše 200 výskumných pracovníkov. Zriadili sa štyri kompetenčné centrá, ktoré sa potom snažili o súhlas na vytvorenie Centier excelentnosti. Vytipovali sme spoločné prístroje, ktoré sú potrebné pre každého člena a potom niektoré špecifické, odzrkadľujúce špecifickosť výskumu každej skupiny. Dohodli sme sa, že tieto spoločné prístroje nakúpime pre celý Technologický inštitút tak, aby sa dali čo najviac využívať. Napríklad v rámci centra nášho Centra excelentnosti MACHINA kúpime nanointentor, ktorý je schopný skúmať mikroštruktúru látok na nanoúrovni či už ide o nanotvrdosť, alebo iné mechanické vlastnosti.

Čomu sa budete venovať?

Ústav polymérov SAV sa bude zaoberať predovšetkým vývojom nových polymérových materiálov, ktoré sú kompatibilné so životným prostredím, teda sú schopné rozložiť sa po skončení doby životnosti. To napríklad v obalovej technike alebo plastových tanieroch a príboroch zohráva veľmi významnú úlohu. Druhá aktivita Ústavu polymérov SAV je enkapsulácia, teda zapúzdrovanie liečiv a ich uvoľňovanie v organizme kontrolovaným spôsobom, čo je atraktívna oblasť so širokým pôsobením. Chemický ústav vstupuje do centra jednou skupinou, ktorá sa zaoberá biopalivovými článkami. Z odpadových materiálov vedia jednoduchou modifikáciou vytvoriť biobatériu schopnú produkovať reálne napätie. Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v spolupráci s jedným oddelením Ústavu anorganickej chémie sa bude venovať taveninám vhodným v jadrovej energetike na chladenie, teda odoberanie tepla z jadrových reaktorov. Skupina z oddelenia keramiky Ústavu anorganickej chémie SAV sa bude venovať príprave keramických materiálov pre solárny motor. V ňom musia byť schopné prežiť veľmi vysokú teplotu v agresívnom prostredí prehriatej pary alebo vývoju luminofórov na svietenie v tuhej fáze pomocou LED diód, ktoré energeticky nenáročne dokážu vyvíjať „teplé svetlo“ podobné svetlu zo žiaroviek.


Vede a výskumu sa niekedy vyčíta nedostatok prepojenia na priemysel, kde zasa často panuje presvedčenie, že všetko z tejto oblasti sa dá kúpiť v zahraničí.

Do výziev na prostriedky zo štrukturálnych fondov sa môžu zapojiť aj podniky. Hoci ich vlastný príspevok na spolufinancovanie projektu nie je malý a pohybuje sa od 15 do 55 percent, aj tak je to pre mnohé podniky výhodné. Preto vstupujeme do dvoch ďalších centier. Jedno bude koordinovať Výskumný ústav elektrických strojov v Leviciach a druhý RONA Lednické Rovne.

Vy osobne, váš ústav i ďalší členovia Technologického inštitútu ste sa zúčastnili už mnohých výziev v rámcových plánoch Európskej únie i projektoch iných inštitúcií vrátane NATO. V čom je špecifikum štrukturálnych fondov?

Žiaľ, musím povedať, že byrokracia, ktorá súvisí s podávaním žiadostí o príspevky zo štrukturálnych fondov, je enormná. Zaskočila nás. Navyše projekty v rámci štrukturálnych fondov nemajú charakter klasických výskumných projektov, ale musia ukázať, že posunú dopredu región, v ktorom sa bude realizovať. Preto sa vyplňované údaje týkajú širokého okruhu otázok od vplyvu na regionálnu zamestnanosť cez zastúpenie žien vo výskume až po riešenie rómskej otázky. Dôsledkom bolo, že zo 450 až 500 strán projektu sa priamo vedy týkalo len 15 až 20 strán. Napriek tomu sme šťastní, že sme sa výberového konania zúčastnili, pretože v prvom projekte MACHINA sme získali vlani 40 miliónov korún. Tento rok bola už druhá výzva pre úspešných riešiteľov, v ktorej môžeme získať, ak budeme úspešní, 80 miliónov korún. Znamená to, že v prípade úspešnosti môžeme obhospodarovať 120 miliónov slovenských korún, teda približne 4 milióny eur, čo je dosť na dosiahnutie vybavenia, ktorým sa priblížime k vybaveniu podobných výskumných inštitúcií v Európe.

Často sa hovorí, že za všetky neduhy spojené s financiami Európskej únie môže Brusel. Máte aj vy také skúsenosti?

Na tom je niečo pravdy, ale veľa k tomu pridávame aj sami. Štrukturálne fondy nejdú priamo z Bruselu, ale existujú agentúry slovenských štátnych orgánov, čiže ministerstiev, s ktorými sme priamo v styku. A práve naša komunikácia s agentúrou pre štrukturálne fondy je často dosť komplikovaná. Aj oni, aj my sa učíme. Nám riešiteľom trochu prekáža istý paternalistický prístup agentúry. Niekedy máme pocit, akoby nebolo úlohou agentúry doniesť peniaze riešiteľom, ale skôr hľadať prekážky a šikanovať.

Čo vaša medzinárodná spolupráca?

Ak budeme úspešní vo výzvach, predpokladáme, že sa nám podarí zabezpečiť prístrojové vybavenie na európskej úrovni. Potom očakávame, že naša úspešnosť v európskych projektoch bude podstatne vyššia. Už pri terajších konzultáciách s naši partnermi modifikujeme, ktoré prístroje by boli pre nás vhodné a nakupujeme pre naše budúce konzorciá.

Pripravil MARIÁN BABIC