Teória vzniku planéty – nášho Mesiaca a princíp príťažlivosti

1.12.2009 10:58:31 | Tomáš Vince
| Počet zobrazení: 52821x

Na základe logických súvislostí a analýzy postupnosti teoretických javov a dejov na ich objasnenie uvádzam nasledovné.

 

Pred vznikom planét a iných hmotných sústav bol stav vesmíru (v ktorom sa v súčasnosti tieto sústavy nachádzajú) stav NULA – rovnovažný stav. Vznikom hmotných sústav tento stav v priestore kde sa nachádzajú je iný stav rovnováhy a to na jednej strane kontrakcie priestoru do formy hmoty na úkor vzniku vysokovákuovej prázdnoty na opačnej starne v dôsledku zahusťovania kontraktovaného priestoru, v ktorom jedna z počiatočných fáz vznikla plynová guľa s horúcim povrchom, na druhej strane vznik vyoskovakuového priestoru s vysokým chladom.

Plynová guľa – jej častice obiehali v rôznych krivkách a súčasne na povrchu sa ochladzovali až vytvorili kvapalnú guľu a tým, že vo vnútri bol ešte rotujúci plyn. Táto kvapalná guľa naďalej chladla tak, že sa na povrchu vytvorila kôra až pevný povrch. Vo vnútri Mesiaca plyn na chladných pevných stenách sa ochladzoval – kondenzoval do tekutého stavu. Pri súčasnej rotácii vnútorná hmota v kvapalnom stave sa premiestňovala a bola vždy orientovaná na strane smerom k našej planéte Zemi (príťažlivosti). Nasledovalo ďalšie ochladzovanie vnútornej kvapaliny stykom s chladnou kôrou Mesiaca sa brzdnou silou vn. kvapaliny a jej tuhnutím spomaľovala až do zastavenia rotácie a prechodu planéty do kyvavého pohybu počas tuhnutia kvapaliny a po jej stuhnutí nastal stav nerovnomernej hrúbky steny Mesiaca tak, že hrubšia stena je orientovaná ku našej Zemi a tenšia na opačnej strane, takže už Mesiac sa neotáča, ale iba vo vzťahu k Zemi.

Keďže vo vnútri Mesiaca je dutina s vysokým vákuom (plyn skondenzoval), kvapalina stuhla, je takto vysvetlený aj princíp planetárnej príťažlivosti a to na základe toho, že do hmoty nás vťahuje vákuum vnútorného priestoru planéty ako aj vákuum podobného prevedenia u atómových častíc a proti vtiahnutiu bráni tuhý povrch planéty. Naša Zem je taktiež dutá, ale procesy vnútorného chladnutia neskončili, keďže sme v rovnovážnom postavení polohy voči Slnku a tak sme živou planétou. Vnútorné vákuum v našej Zemi taktiež existuje a v princípe sú všetky planéty duté.

Na planétach pôsobia do vnútra príťažlivé sily následkom jednej a viac vákuových dutín a opačným smerom von od planét pôsobí vákuum medziplanetárneho priestoru.

Naše Slnko podľa mojej logiky je pôvodcom vzniku planét takým postupom, že v určitých dlhodobých cykloch vyvrhne nenávratne viacej hmoty, ktorá sa oddelí, a začne súčasne obiehať. Dá sa predpokladať, že aj teraz takmer v slnečnej korone obieha najmenej jedno planetárne teleso, ktoré s ňou takmer neviditeľne splýva už aj v dôsledku spektra žiarenia, dlhodobo sa mierne vzďaľuje. Všetky planéty v dlhodobom procese sa stále vzďaľujú od Slnka a po nadobudnutí svojej maximálnej veľkosti sa zase zmenšujú, a „odparovaním“ vyžiaria svoju hmotu do medziplanetárneho priestoru na základe ich potenciálnych rozdielov. Tieto už malé planetky zanikajú spôsobom, že na okrajových dráhach môžu vzhľadom k už malej hmotnosti prenikať do inej planetárnej sústavy, čo môže spôsobiť ich kinetické urýchlenie natoľko, že prenikajú až do oblasti príťažlivých síl planét, ktoré z nich trhajú povrch a za nimi tvorbu chvosta meteoritov na spôsob kométy. Meteority podľa logiky by sa mali vracať a dopadať na povrch Slnka za účelom návratu a cirkulácie hmoty ako slnečné palivo, aj pre tvorbu ďalších planét. Rozdielna hrúbka steny Mesiaca a tým aj rozdielov gravitácie sa dá porovnať odvážením závaží na protiľahlých stranách Mesiaca.

Princíp príťažlivosti sa dá dokázať aj vypustením vákuovej gule z vesmírnej lode do medziplanetárneho priestoru a priložením malého predmetu na jej stenu, kde by mal ostať pritiahnutý.
Ešte je tu jedna vlastnosť nazývaná – slapová sila-, ktorá presúva a dvíha hladinu oceánov v pobrežných oblastiach. Podľa mojej logiky je tu predpoklad nasávania rastlín a pôdy cez ich kapitary spodných vôd prechodom Slnka alebo Mesiaca ponad povrch krajiny.

Navrhujem sa ved. ústavom zaoberať sa myšlienkou kapilárneho čerpadla so spätnou klapkou na princípe využitia slapových síl ich prechodom krajinou.

Jozef Kohút

Pokus s vákuovou guľou môže rušiť protismerové vákuum medziplanetárneho priestoru