Prečo niektorí neprestávajú jesť aj keď sú najedení

|

Ľudia vo všeobecnosti považujú za správne tvrdenie, že hlad zvyšuje atraktívnosť jedla. Stačí sa opýtať tých, čo sa vybrali so obchodu s prázdnym žalúdkom a vrátili sa s prázdnou peňaženkou.

Predchádzajúce výskumy uvádzali, že za tento fenomén môže grelín, tzv. hormón hladu, ktorý vzniká, keď je človek hladný a ktorý spôsobuje v mozgu špecifické správanie. Výskum myší na Texaskej univerzite ukázal, že grelín tiež môže spôsobovať, že ľudia jedia „príjemné“ jedlo aj vo chvíli, keď sú už najedení.

„Chceme ukázať, že existujú situácie, v ktorých neprestávame jesť aj keď sme plní, pretože nám to káže náš mozog,“ povedal Jeffrey Zigman, ktorý je jeden z autorov výskumu.

Vedci v minulosti spájali grelín so zintenzívnením dobrých pocitov pri konzumácii kofeínu a alkoholu. Zigman povedal, že jeho tím analyzoval, či hormón „neprikrášľuje“ aj pocity pri jedení, kedy sa ľudia cítia odmeňovaní jedlom.

Odmeny možno podľa neho definovať ako veci, vďaka ktorým sa cítime lepšie. „Poskytujú pôžitok našim zmyslom a motivujú nás pracovať na ich dosiahnutí,“ povedal. „Tiež nám pomáhajú reorganizovať našu pamäť, aby sme si mohli zapamätať spôsob, akým ich dosiahneme.“

Mario Perello, vedúci výskumného tímu, povedal, že cieľom bolo zistiť, „prečo ľudia po výdatnom obede jedia a chcú jesť ten vysokokalorický dezert“.

V rámci výskumu realizovali vedci dva štandardné testy správania. V prvom určovali, či nažraté myši dajú prednosť miestnosti, v ktorej bolo predtým žrádlo s veľkým obsahom tukov pred miestnosťou s obyčajným krmivom. Zistili, že pôsobením grelínu si myši vyberali miestnosť s kalorickejšou potravou. Bez ovplyvnenia dávkou grelínu myši žiadnu z miestností nepreferovali.

„Myslíme si, že vďaka grelínu sa myši chceli vrátiť k vysoko kalorickej potrave, pretože si zapamätali, ako veľmi im chutila,“ povedal Perello. „Nezáležalo na tom, či bola neskôr miestnosť prázdna, stále si ju spájali s niečím príjemným.“

V druhom teste vedci zistili, že myší, ktorým aplikovali grelín vydržali vytrvalejšie bojovať o príjemnú odmenu.

Ľudia a myší majú rovnaký typ mozgových prepojení a hormónov a aj podobnú architektúru v tzv. „centrách uspokojenia“ v mozgu. Zingman tiež dodáva, že správanie myší v testoch je rovnaké ako správanie iných zvierat pri získavaní odmeny.

Podľa Perella je ďalším krokom skúmanie miery, akou ovplyvňujú činnosť grelínu neurónové siete v mozgu.

originál článku