Vedci objavili v chrobákovi z Aljašky nemrznúcu molekulu

|

Vedci objavili v tele aljašského chrobáka, ktorému neprekáža mráz, nový typ nemrznúcej molekuly, ktorá mu pomáha prežiť v teplotách pod -74 °C. Na rozdiel od všetkých nemrznúcich biologických látok, ktoré obsahujú bielkovinu, nová molekula nazvaná xylomannán, obsahuje málo alebo takmer žiadne bielkoviny. Skladá sa z cukru a mastných kyselín a môže sa nachádzať na nových miestach v bunkách organizmov.

„Najzaujímavejším aspektom objavu je, že molekula je úplne novým druhom nemrznúcej látky, ktorá môže fungovať na rozdielnom mieste v bunke a rozdielnym spôsobom ako už známe látky s podobnými vlastnosťami,“ povedal Brian Barnes z University of Alaska, jeden z piatich vedcov, ktorí sa zúčastnili projektu výskumu chrobáka Upis ceramboides.

Ako keď sa na zmrzline v mrazničke vytvoria ľadové kryštáliky, aj ľadové kryštály v hmyze alebo inom organizme dokážu vysať vodu z bunky a tá zomrie. Nemrznúce molekuly slúžia na stabilizovanie malých kryštálikov alebo bránia ich vzniku. To pomôže organizmu prežiť pretože to zabráni preniknutiu mrazu k bunke. Niektoré druhy hmyzu využívajú tieto molekuly na ochladenie svojho tela pod bod mrazu bez toho, aby sa zmenilo skupenstvo buniek.

Vedci zistili, že chrobák Upis ceramboides, ktorý nemá iné pomenovanie, zamrzne pri teplote -28 °C a prežije až teploty do -75 °C. „Zdá sa byť paradoxom, že sme objavili nemrznúcu molekulu v organizme, ktorý chce zamrznúť a je na to prispôsobený,“ povedal Barnes.

Možnou výhodou tejto molekuly je , že obsahuje rovnakú mastnú kyselinu ako bunkové membrány. Podobnosť by podľa Barnesa mohla umožniť molekule stať sa súčasťou bunkového obalu a chrániť bunku pred vnútorným formovaním kryštálov ľadu. Nemrznúce molekuly tvorené bielkovinami sa totiž súčasťou bunkových membrán stať nemôžu.

„Potrebujeme ešte veľa času na výskum,“ povedal Barnes. „Chceme zistiť, ako bežná ej táto biologická, nemrznúca látka, akým spôsobom bráni zamrznutiu a kde v tele organizmu sa nachádza.

originál článku