ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Nadšenie a úžas z vesmíru

19.1.2010 08:15:42 | * q
| Počet zobrazení: 2158x

Hovoríme s dr. Alešom Kučerom, riaditeľom Astronomického ústavu SAV v Starej Lesnej

 



Tento rok bol Medzinárodným rokom astronómie, ktorým sme si pripomenuli 400. výročie prvého astronomického pozorovania ďalekohľadom. Uskutočnil ho Galileo Galilei pozorovaním mesiacov Jupitera.

V čom vidíte najväčší prínos Medzinárodného roku astronómie?

Medzinárodný rok astronómie mal pomôcť ľudom „znovuobjaviť“ svoje miesto vo vesmíre a pocítiť dôležitosť zvedavosti a objavovania pre človeka. Myslím, že tento cieľ sa podarilo naplniť. Pomohol ukázať širokej verejnosti a hlavne mladým ľuďom potrebu vedeckého výskumu, krásu vedy a krásu astronómie zvlášť. Bolo veľa akcií, kde sa mohla široká verejnosť zúčastňovať na experimentoch, pozorovaniach s veľkými astronomickými prístrojmi a stretnúť sa priamo so špičkovými odborníkmi. Pripomenuli sme si aj to, že v Európe už začína byť problém nájsť miesto, kde by sme mohli pozorovať oblohu bez svetelného znečistenia od miest a obcí.

Aké boli jeho najvýznamnejšie akcie vo svete?

Určite najvýznamnejšia bola aprílová akcia Sto hodín astronómie, keď sa počas 100 hodín v 100 krajinách a na 80 observatóriách zúčastnili státisíce ľudí na súvislom pozorovaní Slnka a hviezd. Veľký záujem verejnosti nás príjemne prekvapil. Druhou veľkou akciou bol Európsky týždeň astronómie s množstvom prednášok a sprievodných akcií. Treťou zasa novembrové Galileove noci, ktorých cieľom je, aby si široká verejnosť zopakovala prvé Galileiho objavy spred 400 rokov pomocou jednoduchých teleskopov – podobných, ako mal Galileo.

Čím sa najviac prezentoval na Slovensku?

Slovensko, samozrejme, participovalo na všetkých kľúčových akciách Medzinárodného roku astronómie. Okrem množstva prednášok, súťaží a exkurzií na observatóriách a hvezdárňach sa uskutočnila veľká výstava Vesmír – dobrodružstvo objavov na námestí v Košiciach; fotosúťaž Svieťme si na cestu, nie na hviezdy; výstava Svetelné znečistenie; slávnostné uvedenie do prevádzky prvého slovenského orloja v Starej Bystrici, ktorý sa budoval od roku 2003. V Astronomickom ústave v Starej Lesnej sme vystavili unikátny model najstaršieho astrolábu na svete – antikythera. Originál zhotovili okolo roku 130 pred naším letopočtom a grécki kolegovia nám požičali zrekonštruovanú kópiu tohto prístroja.

Sami ste vystupovali na akciách k Medzinárodnému roku astronómie. Čo vás najviac upútalo či prekvapilo?

S veľkým záujmom som sledoval reakcie žiakov počas akcie Sto hodín astronómie, keď sa mnohí po prvý raz pozreli do ďalekohľadu a doslova na vlastné oči videli Jupiter či nejakú hmlovinu a galaxiu. Upútalo ma, a aj prekvapilo, aké nadšenie a úžas to u nich spôsobilo. Priznám sa, že som mal z toho radosť a začal som veriť, že je ešte nádej vrátiť sa od internetu, a multimédií k reálnej prírode, ku skutočnej nočnej oblohe a k reálnemu svetu. Ani najkrajší obrázok Jupitera na internete nenahradí „môj“ malý Jupiter videný v ďalekohľade! To mi potvrdili mnohí, čo sa zúčastnili akcie Sto hodín astronómie. Taktiež ma prekvapila a skutočne potešila veľká aktivita ľudových hvezdární a učiteľov pri organizácii podujatí Medzinárodného roku astronómie.

Stále je čo objavovať. Ako využili astronómovia Medzinárodný rok astronómie na ďalšie významné objavy. Ktoré považujete za najdôležitejšie?

Momentálne rezonuje vo vedeckej verejnosti názor, že naše predstavy o cykle slnečnej aktivity nie sú úplne správne. Hovoríme o zlyhaní predpovede aktivity Slnka, ktorá mala byť v tomto období omnoho vyššia, ako v skutočnosti je. Aktivita Slnka sa mení v približne jedenásťročnom cykle a minulé minimum aktivity bolo v júli 1996. Podľa všetkých predpovedí by sme mali byť teraz už dávno za ďalším minimom (predpovedalo sa na začiatok roku 2008). Tzv. relatívne číslo slnečných škvŕn odzrkadľuje výskyt slnečných škvŕn a charakterizujeme ním slnečnú aktivitu. V minime je priemerné relatívne číslo škvŕn okolo 4 až 5 a v maxime môže dosahovať hodnotu 250. Podľa predpovedí slnečnej aktivity sme už mali mať hodnotu okolo 50, ale v skutočnosti je prakticky 0. V histórii sa už takýto úkaz pozoroval, keď v rokoch 1650 až 1700 Slnko na 50 rokov „vyplo“ magnetický cyklus a relatívne číslo slnečných škvŕn bolo prakticky 0. Záhada okolo mechanizmu slnečnej aktivity a jej pravidelného (aj nepravidelného) striedania nie je stále vyriešená.

A čo slovenskí astronómovia? Na čo sa sústredili?

Hlavne na pozorovanie zatmenia Slnka, pri ktorom získali najlepšie pozorovania zo všetkých expedícií. Výpravu viedol dr. Rušin z nášho ústavu a expedícia smerovala na Marshallove ostrovy nachádzajúce sa v strede Pacifiku.

Akých medzinárodných pozorovaní v zahraničí sa zúčastnili a aké výsledky dosiahli?

Okrem zatmenia Slnka sme participovali na viacerých pozorovaniach na družici SOHO, TRACE, Hinode, kde sme získali unikátne dáta v oblasti ultrafialového a röntgenového žiarenia zo slnečnej chromosféry a koróny. Z vlastných pozorovaní spomeniem pozorovania na veľkom slnečnom vákuovom teleskope na Kanárskych ostrovoch, kde sme zmerali časový vývoj topológie a indukcie vynárajúceho sa magnetického poľa v malom priestore medzi dvoma slnečnými granulami. Takéto pozorovania s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením sa dajú robiť iba tromi prístrojmi na svete.

A čo doma, napríklad na pracoviskách Astronomického ústavu SAV?

Na pracoviskách AsÚ SAV pokračovali pozorovania koróny a slnečných protuberancií dvojitým korónografom na Lomnickom štíte, asteroidov ďalekohľadom na Skalnatom plese a výskumom dvojhviezd ďalekohľadmi na Skalnatom plese a v Starej Lesnej. V oblasti výskumu hviezd sa nám podarilo vlastnými prístrojmi na observatóriu v Starej Lesnej pozorovať zmeny jasnosti jednej hviezdy vo vizuálnej oblasti, ktorá mala tesne predtým výrazné zjasnenie v röntgenovej oblasti. Ide o unikátne pozorovanie.

Čo skúmate vy osobne a čo považujete za najdôležitejšie?

Venujem sa výskumu slnečnej atmosféry a prejavom magnetických polí v nej. Musím zdôrazniť, že výskum prepojenia magnetických polí z fotosféry cez vyššiu chromosféru až do koróny je v súčasnosti hlavným smerom bádania. Čaká nás úloha vyriešiť priame meranie magnetických polí v riedkej chromosfére a koróne, zistiť, ako sa zohrieva koróna a akú úlohu pri tom zohráva magnetické pole. Problémom pri tomto výskume je, že v slnečnej fotosfére – najnižšej vrstve slnečnej atmosféry, sa magnetické polia koncentrujú do veľmi malých útvarov – fibríl, a čím ideme vyššie v slnečnej atmosfére, tým sa rozmery magnetických štruktúr zväčšujú. Taktiež výrazné zmeny magnetických polí na Slnku sa dejú v rozličných časových škálach – od veľmi rýchlych zmien pri slnečných erupciách (niekoľko sekúnd a minút) až po relatívne dlhodobé zmeny pri slnečných škvrnách a protuberanciách trvajúce týždne až mesiace. Navyše prejavy sú rôzne v rôznych oblastiach elektromagnetického spektra počnúc röntgenovým žiarením cez ultrafialové, viditeľné až po oblasť rádiového žiarenia. Ideálnym prístrojom na takýto výskum by bol „ďalekohľad“ citlivý vo všetkých vlnových dĺžkach, pozorujúci veľmi malé detaily, ale zároveň aj rozsiahle oblasti na Slnku so schopnosťou zaznamenať obrázky a spektrum každú stotinu sekundy počas niekoľkých týždňov až mesiacov. Taký prístroj, samozrejme, neexistuje. Musíme ho „poskladať“ formou koordinovaných pozorovacích kampaní robených súčasne pozemskými slnečnými teleskopmi (vizuálna oblasť), rádioteleskopmi a prístrojmi na družiciach (ultrafialová a röntgenová oblasť). To je organizačne aj finančne veľmi náročné.

Čo najviac chýba slovenským astronómom?

Dve veci. Po prvé sú to financie na kvalitné prístroje a po druhé prílev mladých kvalitných vedcov – doktorandov. To prvé sa teraz darí čiastočne riešiť pomocou prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Astronomický ústav uspel v súťaži o podporu zo štrukturálnych fondov a vytvoril spolu s Ústavom experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Centrum kozmických výskumov – vplyvy kozmického počasia, ktoré získa na rozvoj infraštruktúry a viacerých prístrojov v rokoch 2009 až 2013 spolu 3,98 milióna eur. Slovo čiastočne možno pri tejto sume znie neskromne, ale keď si uvedomíme, že napríklad už prebiehajúca stavba jediného veľkého slnečného teleskopu v USA Advanced Technology Solar Telescope (ATST) bude stáť v prepočte okolo 230 miliónov eur, je to slovo čiastočne namieste.
Riešenie problému malého záujmu mladej generácie o vedeckú prácu je zložitejšie. Súčasná spoločnosť obrazne povedané ponúka toľko zábavy a pohodlného života, že na rehoľu celoživotného vzdelávania či sa a venovania času a energie do vedeckého bádania sa dá málokto. Práve časopisy ako Quark, akcie ako Medzinárodný rok astronómie pomáhajú predstavovať mladým ľudom vedu vzrušujúcu, zaujímavú a hodnú vynaloženej námahe.

Aké máte plány do budúcnosti?

Pokiaľ ide o osobné plány, okrem vlastného výskumu a úspešného vedenia Astronomického ústavu by som chcel pokračovať na spolupráci v konzorciu EAST (European Association for Solar Telescopes) pri príprave a stavbe veľkého celoeurópskeho slnečného ďalekohľadu s priemerom zrkadla 4 m. Jeho odhadovaná cena je okolo 150 až 170 miliónov eur a chcem, aby Slovensko malo k tomuto prístroju prístup, aj keď náš finančný príspevok na jeho stavbu bude asi malý, ak vôbec nejaký. V prípade plánov ústavu je na prvom mieste snaha vybudovať na Skalnatom plese s pomocou štrukturálnych fondov unikátny prístroj na meranie magnetických polí v slnečnej koróne – koronálny multipolarimeter a ďalekohľad s priemerom zrkadla 1,3 m pre potreby pozorovania asteroidov nebezpečne sa blížiacich k Zemi a pre potreby fotometrie a spektroskopie nebeských objektov.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 2,03
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.