Aj jednobunkovce sa stravujú rozumne

|

Ako môže jednobunkový organizmus, jedna z najjednoduchších foriem života na Zemi, riadiť uspokojovanie svojich potrieb vo výžive? Vedcom sa podarilo preukázať preferovanie výživy u týchto systémov štúdiom meňaviek.

Hoci im chýba centrálny orgán, meňavky dokážu regulovať prísun živín. AK sa ocitnú v rôznych situáciách vo vzťahu k potrave, prispôsobia sa a vyberú si optimálny pomer živín.

U väčšiny zvierat zahŕňa výživa zložky špecializované na prísun živín (u väčšiny zvierat napríklad potreby buniek riadi mozog). Niektoré organizmy, napríklad plesne, však nemajú žiadnu takúto súčasť alebo riadiace centrum. Ako potom dokážu zabezpečiť optimálny prísun živín potrebný na prežitie a rozmnožovanie?

Audrey Dussutourová spolu so svojimi spolupracovníkmi z Univerzity v Sydney sa zamerali na jednobunkové organizmy. Je ich veľké množstvo a tvoria veľkú skupinu živých organizmov. Patria medzi ne baktérie, kvasinky, plesne, niektoré riasy a prvoky. Vedci ich výskum zamerali na jeden typ meňaviek, najznámejšie prvoky rodu Physarum polycephalum Táto bunka s množstvom jadier sa bežne nachádza v prostredí podrastu.

V prvom experimente ponúkli vedci meňavkám 35 rozličných zdrojov potravy, kde každý z nich obsahoval špecifickú koncentráciu živín. Výsledok bol jasný: meňavky si zvykli na potravu, ktorá obsahovala dvakrát toľko bielkovín ako cukrov, pretože meňavkám len cukor na prežitie nestačí. Navyše pri zriedenom zdroji potravy sa bunky viac natiahli, čím zvýšili plochu, ktorou mohli živiny prijímať.

Vedci potom meňavkám ponúkli dva druhy potravy, vždy jednu bohatú na cukry a druhú na bielkoviny s tým, že ani jedna z nich neobsahovala pre meňavky ideálny pomer živín. Zistili, že meňavky sa dokážu cez dva zdroje natiahnuť tak, že dosiahnu pre ne ideálny pomer živín.

Meňavky dokážu riešiť manažment živín, čo je pri jednoduchom organizme bez centrálneho riadenia pomerne prekvapivé. Vedci sa teraz snažia o popísanie bunkových mechanizmov, ktoré za to môžu.

originál článku