Prepólovanie Zeme: hrozí čoskoro zánik civilizácie?

17.2.2010 09:09:21 | * q
| Počet zobrazení: 6178x

Odpovedá RNDr. Ján Madarás, PhD. Geofyzikálny ústav SAV Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

 



Prepólovanie Zeme: hrozí čoskoro zánik civilizácie? – titul
Je všeobecne známe, že geomagnetické a geografické póly Zeme nemajú totožnú polohu, lebo magnetická os je od rotačnej odklonená asi o 11°. Európski moreplavci používajúci pri navigácii kompas už od 17. storočia systematicky zaznamenávali údaje o zmenách magnetického poľa. O deklinácii, teda uhle medzi smerom, ktorý ukazuje magnetka a geografickým poludníkom, máme údaje už od 16. storočia. V roku 1702 astronóm Edmund Halley publikoval prvú geofyzikálnu mapu z oblasti Atlantického oceánu s líniami izogon, teda čiar s rovnakou deklináciou. Pre Bratislavu je napríklad západná deklinácia 4,5. A už takmer dvesto rokov je vedcom známe, že magnetické póly na rozdiel od geografických pólov nezostávajú na rovnakom mieste, ale pomerne rýchlo sa pohybujú.
Magnetický pól Zeme (severný alebo južný) je bod, v ktorom magnetické siločiary magnetického poľa Zeme smerujú vertikálne k povrchu Zeme. V roku 1831 sa prvýkrát pokúsil presne určiť polohu severného magnetického pólu známy polárny bádateľ James Clark Ross. Umiestnil ju na sever Kanady do západnej časti polostrova Boothia na 70. rovnobežke (70° 05´ 30´´ N; 96° 46´ W). V roku 1904 nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen posunul polohu magnetického pólu o 50 km severnejšie. Ďalšie systematické merania potvrdili, že magnetický pól sa posúva stále k severu s miernym odklonom na západ. Ide o takzvaný západný drift s priemernou hodnotou posunu 0,18 °. Spočiatku sa rýchlosť pohybu pólu pohybovala okolo 10 km za rok, v súčasnosti sa zvýšila na približne 15 km za rok. Pokiaľ sa súčasný trend smeru a rýchlosti pohybu udrží, potom približne za 50 rokov severný magnetický pól prekoná Severný ľadový oceán a dostane sa na Sibír. Nemusí to však platiť v prípade, že ide o variácie pohybu v rámci strednodobých kmitov magnetického poľa. Potom sa pól môže začať uberať opäť smerom ku Kanade.
Magnetické póly Zeme nielen „putujú“ po povrchu planéty, ale mení sa tiež intenzita magnetického poľa. Aké sú presné príčiny kolísania intenzity, zatiaľ nevedno, súvisí to so zmenami v prúdení hmoty vo vonkajšom jadre. Zjednodušený dipólový model zemského magnetizmu umožňuje pole opísať rovnicami, ktoré majú vždy dve riešenia. Podľa nich sa severný a južný magnetický pól môžu vymeniť – a skutočne k tomu aj dochádza.
Zmeny magnetického poľa sa vďaka paleomagnetickému štúdiu vyvretých hornín s obsahom magnetických minerálov (najmä oceánske čadiče – bazalty) podarilo pomerne dobre zdokumentovať už od hornín s vekom takmer 4 miliardy rokov. Len za posledných 330 miliónov rokov došlo k prepólovaniu zemského magnetického poľa viac než 400-krát. Inverzie poľa sú veľmi nepravidelným javom. V geologickom období kriedy (druhohory) sa napríklad nemenila polarita v období 85 až 125 miliónov rokov (kriedová hodochrona). Stredná hodnota jednej polarity (opakujeme nepravidelného javu) je asi 250 tisíc rokov, ak zahrňujeme zmeny polarity posledného obdobia. V súčasnosti sa nachádzame v „normálnej“ – Brunhesovej epoche polarity, ktorej začiatok sa datuje na rozhranie starého a stredného pleistocénu (kaláber – jón) pred 780 000 rokmi.
Navyše aj v obdobiach rovnakej periódy intenzita magnetického poľa kolíše. Podľa priamych meraní za ostatných 400 rokov veľkosť dipólového momentu do konca 17. storočia nepatrne stúpala, odvtedy sa znižuje asi o 5 % za 100 rokov. Predstava, že by sa za ďalších 1 700 rokov magnetické pole znížilo na nulu, je síce možná, ale pravdepodobné modely mechanizmu udržiavania magnetického poľa konfrontované s geologickou minulosťou Zeme ukazujú oveľa zložitejšiu skutočnosť. Len pre názornosť si zoberme archeomagnetické merania zo vzoriek vypálených črepov za posledných 9 000 rokov. V maxime, okolo roku 400 p. n. l. bola intenzita magnetického poľa dvakrát vyššia ako dnes. V minime, asi 5 000 rokov p. n. l. dosahovala len 40 % dnešnej úrovne a v najstaršom skúmanom období – 7 000 rokov p. n. l. – dosahovala približne dnešnú úroveň. Tzv. dipólový moment sa mení okolo nenulovej hodnoty s periódou asi 7 800 rokov, čo je základná perióda geomagnetického poľa a tento dipólový moment je teraz vo fáze poklesu. Vôbec to neznamená, že sa chystá prepólovanie.
Prepólovanie Zeme je teda proces, pri ktorom dochádza k zmene polarity magnetického poľa – geomagnetickej inverzii – v dôsledku zmeny v prúdení hmoty v kvapalnom jadre Zeme. Z geologického hľadiska je proces úplného prepólovania relatívne rýchly, môže prebehnúť za 2 000 až 8 000 rokov. Ďalšie oscilácie zmeny intenzity magnetického poľa sa pohybujú v hodnotách 102 až 101 rokov, ako aj v denných variáciách, ktoré však majú pôvod v procesoch ionosféry. V žiadnom prípade k úplnému prepólovaniu nemôže dôjsť za hodiny či dni alebo roky. Môžeme byť teda pokojní. Je viac než isté, že rok 2012 nebude pre našu civilizáciu zničujúci. Aspoň čo sa týka pôsobenia prírodných síl Zeme.