V tundre našli najstaršieho medveďa bieleho
2.3.2010 12:12:35 | QScience | Počet zobrazení: 1789x
Na nórskom súostroví Špicbergy objavili vedci pri vykopávkach najstaršie doteraz známe zvyšky medveďa bieleho (tiež ľadového alebo polárneho medveďa). Analýza DNA ukázala, že šlo o dospelého samca, ktorý žil pred 120 000 rokmi – v dobe, keď ešte po zemi chodili mamuty.
Nález medveďa je nezvyčajný, pretože ukazuje okamih premeny živočíšnych druhov. Podľa amerických biológov ide o najdôležitejší nález týkajúci sa polárnych medveďov v posledných rokoch.
Polárne medvede vážiace takmer 700 kg strávia väčšinu života v otvorenom oceáne za polárnym kruhom skrývajúc sa za kryhy ľadu a čakajúc na tuleňa. Po smrti ich buď iné medvede zožerú, alebo ich pozostatky klesnú na dno mora, kde sa stanú potravou pre iné živočíchy a mikróby.
Doteraz vedcom chýbal nález, ktorý by dokazoval dobu, v ktorej sa objavili polárne medvede a dôvod, prečo začali žiť v nehostinných podmienkach arktického ľadu. Odhady doby, kedy sa tento druh medveďa na našej planéte objavil, sa pohybovali medzi 50 000 a viac než 1 miliónom rokov. Nový nález podľa vedcov túto otázku definitívne zodpovedal.
Nález, ktorý vyriešil záhadu, bol veľmi šťastný. V roku 2004 pracoval islandský geológ Ólafur Ingólfsson na Špicbergoch. Poša výskumu vrstiev sedimentov na pobrežných útesoch objavil dolnú sánku veľkého dravca. Nález odovzdal vedcom z Múzea histórie prírody v Osle, ktorí ju niekoľko rokov skúmali. Na základe jej tvaru a chemického zloženia rozhodli vedci, že ide o kosť medveďa, ktorý sa živili morskými organizmami. Podľa umiestnenia nálezu medzi vrstvami sedimentov stanovili vek kosti na 110 000 až 130 000 rokov, čo z kosti robí pozostatok viac ako dvakrát starší než iné doteraz známe zvyšky polárnych medveďov
Vedci však na potvrdenie svojich predpokladov, že ide skutočne o kosť medveďa bieleho potrebovali analýzu DNA. Fragmenty mitochondriálnej DNA získali z jedného zo zubov. Ide o časť genetického materiálu, ktorý sa dedí priamo z matky na potomka. DNA presne identifikovala druh Ursus maritimus, teda medveďa bieleho
Keď vedci porovnali DNA nálezu s analogickou DNA šiestich iných druhov žijúcich medveďov, objavili zhodu aj s medveďom bielym aj s medveďom hnedým. TO znamená, že kosť patrila jednému z prvých bielych medveďov, ktoré sa oddelili od medveďov hnedých.
Dôkaz DNA a miesto nálezu znamenajú, že medvede biela sa v Arktíde začali objavovať medzi dvoma poslednými dobami ľadovými. Polárnemu medveďovi sa za menej ako 1000 generácii podarilo zmeniť zo zavalitého hnedého medveďa na dlhokrkého medveďa s vrstvami tuku a typickým bielym kožuchom. A podľa vedcov boli na to Špicbergy, oddelené od inej pevniny, to najvhodnejšie prostredie.