Biologické hodiny kľúčom k dobrému zdraviu
2.3.2010 13:26:36 | QScience Daily | Počet zobrazení: 1608x
Na nórskom súostroví Špicbergy objavili vedci pri vykopávkach najstaršie doteraz známe zvyšky medveďa bieleho (tiež ľadového alebo polárneho medveďa). Analýza DNA ukázala, že šlo o dospelého samca, ktorý žil pred 120 000 rokmi – v dobe, keď ešte po zemi chodili mamuty.
Platí to v prípade, že vaše „biologické hodiny“ fungujú rovnako, ako gény biologických hodín ovocných mušiek. A oni tak pravdepodobne fungujú.
Vedci z Oregonskej štátnej univerzity ukázali ako môže gén riadiaci denné rytmy zlepšiť zdravie starnúcich ovocných mušiek v prípade, že je intaktný, a na druhej strane môže jeho neprítomnosť spôsobiť značný vplyv až smrť organizmu.
Vedci vo svojom výskume zistili, že mladé mušky bez tohto génu dokázali stresu odolať, starším sa to však už nedarilo. „Sme na začiatku identifikácie mechanizmov, ktoré nám môžu pomôcť vysvetliť starnutie organizmov,“ povedal Natraj Krishnan. „Výskum ukázal, že mladý organizmus dokáže zvládať stres, rovnaký podnet však v staršom organizme spôsobuje genetické poškodenie a vedie k zdravotným problémom a skoršej smrti. A to je spojené s biologickými hodinami.“
Nie je úplne jasné, ako veľmi sa spája správania ovocných mušiek s ľuďmi a inými cicavcami, ale gény, ich molekulárne mechanizmy a funkcia sú úplne rovnaké. Gén „periódy“ ovocnej mušky sa napríklad nachádza takmer v každej bunke ľudského tela. Vo výskume sa vedci zamerali práve na tento gén, ktorý je jedným zo štyroch primárnych génov, ktoré pomáhajú riadiť biologické hodiny mnohých zvierat – rytmy, ktoré sú spojené so striedaním dňa a noci a môžu byť narušené čímkoľvek od nedostatku spánku po časový posun či prácu do noci. Vedci skúmali zdravé ovocné mušky a zmutované jedince, ktorým skúmaný gén chýbal.
Život mušky ovplyvnil gén len v prípade stresu. Vtedy sa pri absencii génu skrátil život mušky vo vyššom veku o 20%, kým u mladých mušiek nedošlo k žiadnej výraznej zmene. U starších mušie navyše pôsobením stresu došlo k degeneratívnym zmenám nervového systému porovnateľným s prejavmi Alzheimerovej choroby u ľudí,
Záverom výskumu bolo, že prejavy génu „periódy“ sú s vekom menej výrazné. Ak by to bola pravda aj u ľudí, mohlo by to pomôcť vysvetliť, prečo niektorí ľudia nedokážu odolať stresu práve v období, kedy to najviac potrebujú. Vedci chcú pokračovať vo výskume a hľadať možnosti „revitalizácie“ biologických hodín.