Záhada uhlíkovej doby ľadovej vyriešená
8.3.2010 18:04:06 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 9359x
Ako mohla prísť doba ľadová, keď bola hladina oxidu uhličitého taká veľká? Na toto sa často pýtajú klimatickí skeptici. Niekedy je správna odpoveď tá najjednoduchšia – ukázalo sa, že hladina oxidu uhličitého až taká vysoká nebola.
Doba ľadová počas ordoviku prišla pred 444 miliónmi rokov a záznamy predpokladali, že v tej dobe bolo v atmosfére relatívne veľké množstvo oxidu uhličitého. Seth Young z Indianskej univerzity však urobil detailnú uhlíkovú analýzu skál, ktoré v tej dobe vznikli a zistil niečo úplne iné. Young zistil, že koncentrácia CO2 bola pri vzniku doby ľadovej relatívne nízka.
Lee Kump z Pennsylvánskej univerzity povedal, že predchádzajúce výskumy túto chybu nepostrehli, pretože počítali hladiny oxidu uhličitého v intervale 10 miliónov rokov, kým doba ľadová trvala „len“ pol milióna rokov.
K poklesu teplôt mohlo podľa neho dôjsť v dôsledku prepuknutia sopečnej aktivity, ktorá priniesla nové kremičitanové skaly. Tie pri svojej erózii viazali oxid uhličitý zo vzduchu. Keď sa však ľad šíril, postupne pokrýval skaly, čí spomaľoval ich eróziu a tak umožnil oxidu uhličitému znova sa nahromadiť v atmosfére. To podľa Kumpa znamenalo koniec tejto ľadovej doby.