Bohatá história kvitnúcich rastlín

17.3.2010 13:08:32 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 2134x

Kvitnúce kvety môžu byť oveľa staršie, než sa predpokladalo. Tvrdí to najnovšia analýza rodokmeňa rastlín.

 

Predchádzajúce výskumy predpokladali, že kvitnúce krytosemenné rastliny sa prvýkrát objavili pred 140 až 190 miliónmi rokov. Najnovšia správa Americkej akadémie vied udáva, že sú staré až 215 miliónov rokov.

„Ak sa pozriete na nájdené skameneliny, zistíte, že krytosemenné rastliny sa objavili na začiatku kriedy, či na konci jury,“ povedal Michael Donoghue z univerzity v Yale. „Väčšina časov molekulovej divergencie však ukázala, že môžu byť aj staršie,“ dodal jeho kolega Jeremy Beaulieu. „Zistili sme, že môžu mať pôvod až v triase.“

Ak by sa výskum potvrdil, bolo by jeho zistenie podporením teórie, že prvé objavenie kvetov spôsobilo rozmach niektorých druhov hmyzu. Dnes je totiž hmyz závislý od peľu a nektáru kvetov. „Fosílny záznam predpokladá, že viacero skupín hmyzu sa vyvinulo ešte pred vznikom krytosemenných rastlín,“ povedal Stephen Smith z amerického Národného centra evolučnej syntézy. Nový výskum posúva dobu vzniku kvetov do obdobia, kedy sa objavili včely alebo muchy. „Ak vezmete naše odhady a priložíte ich k evolučnému stromu skupín hmyzu, získate zhodu,“ povedal Beaulieu.

Aby mohli vedci vystopovať pôvod kvitnúcich rastlín, použili genetické porovnanie dnešných rastlín a náznaky zo skamenelín a zrekonštruovali vzťahy medzi viac ako 150 rastlinami na Zemi. Ich odhady síce popierajú predchádzajúce údaje o dobe vzniku krytosemenných rastlín, zhodujú sa však s údajmi o iných skupinách rastlín. „Mnoho údajov korešpondovalo so známym fosílnym záznamom, minimálne pôvod suchozemských rastlín, vyšších rastlín a semenných rastlín,“ povedal Donoghue. „Získali sme však oveľa starší údaj o pôvode krytosemenných rastlín, ktorý sa úplne vymyká známemu fosílnemu záznamu.

Nezhoda medzi molekulárnymi a fosílnymi odhadmi nie je neznáma. „Podobné prípady vidíme napríklad aj u vtákov či cicavcov,“ povedal Donoghue.

Jedným z dôvodov tejto nezhody môže podľa vedcov byť, že prvé krytosemenné rastliny sa výrazne od ostatných neodlišovali, takže o nich vo fosílnom zázname nemáme stopu. Inou možnosťou, ktorú vedci pripúšťajú, je, že molekulové metódy môžu byť chybné.

„Urobili sme ale všetko preto, aby bola táto analýza najlepšia s ohľadom na súčasné nástroje a informácie,“ povedal Donoghue. Aby vedci vylepšili predchádzajúce výskumy, použili metódu, ktorá predpokladá premenlivé tempo evolúcie vo svete rastlín. „Tempo evolúcie podľa nás koreluje so zmenami v histórii života na planéte,“ povedal Beaulieu. „Staršie metódy nepredpokladali radikálne výkyvy tempa evolučných zmien.“ Podľa Donoghuea však ani toto vylepšenie nepomohlo problém úplne odstrániť.

„So stále modernejšími molekulárnymi metódami by sme mali podľa očakávania ľudí dosahovať dokonalejšiu zhodu s fosílnym záznamom. Potom by bol každý spokojný,“ myslí si Donoghue. „Namiesto toho sa však rozdiely prehlbujú. Nakoniec to ešte môže byť zaujímavé.“

originál článku