Na svete je 117. prvok
9.4.2010 10:47:21 | QScience | Počet zobrazení: 3752x
Trvalo to roky, ale fyzikom sa nakoniec podarilo zaplniť medzeru v periodickej tabuľke prvkov. Osem rokov po objavení 118. prvku, najťažšieho známeho atómu, vytvorili vedci aj niekoľko atómov jeho „suseda“ pomocou intenzívneho lúča iónov vápnika na berkélium. Okrem prázdneho miesta v tabuľke objav pokryl aj medzeru v dôkaze teórie „ostrova stability“, skupiny superťažkých jadier, ktoré sa vymykajú predpovediam teoretikov.
92 prvkov, ktoré sa bežne nachádzajú na Zemi majú jednu vec spoločnú: sú dostatočne stabilné na to, aby prežili 4,5 miliardy rokov existencie našej planéty. Tie, ktoré sú za uránom, majú kratší polčas rozpadu a vytvárali ich v jadrových reaktoroch alebo urýchľovačoch častíc. S narastajúcim atómovým číslom sa zdalo, že polčasy rozpadu budú stále kratšie. V 60. rokoch sa ale ukázalo, že niektoré kľúčové počty protónov a neutrónov vykazovali výnimočnú stabilitu jadra. Ak by existovali takéto „čarovné čísla“ aj väčšie než počty častíc v známych atómoch, existovali by superťažké prvky, ktoré by prežili dlhšiu dobu a vytvorili by tzv. ostrov stability. Ak by sa ich podarilo objaviť a produkovať vo veľkom množstve, mohli by mať nezvyčajné a veľmi prospešné chemické vlastnosti.
Nádej na dosiahnutie tejto oblasti stability sa zvýšili po tom, ako vedci vytvorili jadrá s počtom protónov a neutrónov blížiacim sa k takýmto číslam. V posledných rokoch bol najúspešnejším hľadačom prvkov ruský Inštitút jadrového výskumu (JINR). Vedci tam vytvorili prvky s protónovými číslami 113 až 116 a 118. Vytvorenie 117. prvku však bolo výzvou. K vápnikovému projektilu, ktorý obsahoval 20 protónov, potrebovali vedci cieľ s 97 protónmi a množstvom neutrónov - izotop ťažko syntetizovateľného berkélia. Vedci z amerického národného laboratória v Oak Ridge strávili 250 dní spájaním 22,2 miligramov látky a ďalších 90 dní čistením zmesi. Potom začal bežať čas, polčas rozpadu berkélia je totiž 320 dní.
Ďalšou zastávkou berkélia bol ruský Výskumný ústav atómových reaktorov, kde z neho vedci vyformovali malý terč, ktorý potom vedci v JINR bombardovali iónmi vápnika-48 nepretržite po dobu 5 mesiacov. Z tisícov potenciálne zaujímavých udalostí sa podarilo vedcom získať len šesť atómov prvku 117. Zatiaľ dostal meno ununseptium, čo je latinský výraz pre 117.