Čo je nové v Bojnej?

21.4.2010 11:55:14 | * q
| Počet zobrazení: 2433x

Odpovedá PhDr. Karol PIETA, DrSc., Archeologický ústav SAV, Nitra

 

Minuloročná výskumná sezóna na archeologickom nálezisku Bojná nebola obohatená o senzačné objavy, akými boli známe pozlátené tepané plakety, ktoré sú dôkazom šírenia kresťanstva a písma na našom území ešte pred príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda. Získali sme však dôležité poznatky z dejín celej aglomerácie.
Vieme, že hlavné bojnianske hradisko Valy bolo mimoriadne veľké. S rozlohou až 11 hektárov dokazuje, že Nitra nebola jediným centrom Nitrianskeho kniežatstva i Veľkomoravskej ríše. Osídlenie v Bojnej začalo v pribinovskom období a siaha až do začiatku uhorského štátu. Teda jeho začiatok je po roku 800 a koniec po roku 900, čo je slávne dramatické storočie našich raných dejín.
Sústredili sme sa pritom prevažne na odkrývanie veľkého hradiska Valy. V Bojnej totiž existovala v  9. storočí aglomerácia troch hradísk. Podaril sa nám významný krok v tom, že už chápeme vtedajší urbanizmus, teda spôsob zástavby. Máme odkrytý celý rad príbytkov. Domy stáli vedľa seba a sú to typické slovanské zemnice, teda domy zahĺbené do skalného podlažia, s kamennou pecou a rozmermi trikrát tri metre, ale aj nadzemné rozsiahlejšie stavby, ktoré mali pravdepodobne inú funkciu než obytnú. Pozornosť sme venovali aj výskumu opevnenia hradiska, čo bola veľmi náročná a technicky zložitá práca, lebo sme sa museli prekopať cez mohutný val, ktorý je aj dnes vysoký päť a pol metra. Našli sme pritom približne 800 kovových predmetov, medzi ktorými sú ostrohy, pozlátené kovania, rôzne šperky, remeselnícke a poľnohospodárske nástroje, železom okované drevené vedierka, kotle a srdce ďalšieho, v poradí už štvrtého odlievaného zvona, ako aj množstvo celých keramických nádob. Významným nálezom je prvá doteraz objavená kolekcia fragmentov drôtených košieľ, ktoré boli v tom čase veľmi vzácne a nosili ich len elitní bojovníci.
Významný je tiež nález zatiaľ najstaršieho sídliska, ktoré je asi o storočie staršie než systém opevnení. Je takisto slovanské, niekedy zo začiatku 8. storočia. V tej istej osade sme objavili prvý cintorín. Ide o mohylník zrejme z vrcholu bojnianskeho osídlenia, čiže z doby Nitrianskej kniežatstva, prípadne Veľkej Moravy. Nachádzajú sa tam dve väčšie a štyri menšie slovanské mohyly. Začali sme skúmať najväčšiu z tamojších mohýl s priemerom 15 metrov a výškou 1,5 metra. Samotný hrob sme ešte nenašli. V hlinenom násype sme však objavili kopiju, ktorá zrejme súvisela s pohrebným rituálom, ale aj časti hrncov, zvieracie kosti i rímsku bronzovú mincu. Dôležitým zistením je, že mohylový násyp navŕšili zo zvyškov staršieho osídlenia z 8. storočia, čo posúva dejiny Bojnej dozadu. V tomto roku budeme vo výskume pokračovať a dúfame, že tam nájdeme nejaký hrob. Vzhľadom na veľkosť osídlenia tam však musia byť aj ďalšie cintoríny. Dúfame, že ich identifikujeme. Hendikepom však je, že na veľkom hradisku je veľmi kyslá pôda, ktorá bráni zachovaniu kostí. Výskum je však už taký. Nie všetky faktory hrajú v jeho prospech.
Tieto výsledky sú dôležitým prínosom pre poznanie celku. Vidíme, že išlo o dlhodobé osídlenie a nie o nejaké krátkodobé vojenské útočištia, záseky či obranné zariadenia. Tie patria až celkom na koniec historickej etapy a možno súvisia s dramatickými okolnosťami konca Veľkej Moravy. Získali sme dôkazy, že hradiská v Bojnej zanikli násilnou cestou, čo dokladajú stopy požiaru, zachovaný majetok, ktorý obyvatelia nestihli vziať so sebou, ale aj desiatky šípov. Hradiská v Bojnej po prvý raz zanikli na začiatku 9. storočia, teda v období Pribinovho kniežatstva, keď zaznamenali najväčší rozsah. Po druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia zrejme útoky maďarských vojsk, ktoré zničili Veľkomoravskú ríšu a obsadili územie Nitrianskeho kniežatstva.
Datovanie spresní dendrochronológia, čo je v súčasnosti najpresnejšia metóda, postavená na jedinečnosti letokruhov stromov. Nemeckým bádateľom z Univerzity Johanna Wolfganga Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom sa podarilo vytvoriť pre západné Slovensko časovú krivku pre 9. storočie, spojiť ju s inými lokálnymi krivkami v rámci strednej Európy. Máme ju podľa prvej série driev, ktoré sú z valu zničeného požiarom veľkého bojnianskeho hradiska. Udávajú nám, že jeho časť pochádza zo zimy 894, čo je obdobie dramatických bojov po smrti Svätopluka. Na druhej strane sa nám zdá, že opevnenia by mali mať staršie korene. Preto sme v minulom roku pátrali v iných častiach tohto mohutného opevnenia. Podarilo sa nám nájsť dobre uchované zuhoľnatené stĺpy, ktoré opäť budú nemeckí kolegovia skúmať a uvidíme, aké ďalšie dáta dostaneme. Boli by sme radi, keby sme získali celý vývoj hradiska, ktorý zatiaľ poznáme len z nájdených artefaktov, lebo písomné záznamy z tých čias neexistujú.
Doteraz sa nám nepodarilo získať dôkazy o tom, že v hradisku bol kostol. Treba však zdôrazniť, že nepoznáme všetky formy takýchto stavieb. Je pravdepodobné, že sakrálne stavby mohli byť drevené. Keďže sa väčšinou zachovajú len kamenné základy, je možné, že dôkazy o existencii dreveného kostola nenájdeme.
Pokiaľ vás však výsledky archeologického výskumu v Bojnej zaujímajú, navštívte výstavu Bojná – významné kniežacie centrum starých Slovanov vo výstavnom pavilóne Slovenského národného múzea Podhradie v Bratislave. Pre verejnosť je prístupná do 30. septembra tohto roku.