Požiare Amazonského pralesa ovplyvňujú blesky

|

Americkí domorodci používali ako varovné znamenia dymové signály, vo Vatikáne značí biely dym úspešnú voľbu nového pápeža. Vedci z Univerzity v Tel Avive teraz objavili dopad dymu na miestne počasie, zrážky a búrky.

Prof. Colin Price skúmal záznamy o bleskoch v oblasti Amazonského pralesa. Chcel zistiť, ako ovplyvňujú mraky sadze vznikajúce pri požiaroch využívaných na odlesnenie územia. Jeho výsledky môžu použiť odborníci skúmajúci zmeny počasia a vplyv znečistenia na celosvetovú klímu.

Spolu s kolegami z iných izraelských vedeckých inštitúcií ukázali, že vplyv znečistenia na tvorbu mrakov môže negatívne ovplyvniť naše životné prostredie. Kým malé množstvo sadzí pomáha pri vzniku búrok. situácia sa po dosiahnutí určitej koncentrácie úplne obráti. Častice potom bránia tvorbe mrakov a búrok. „Oblaky jednoducho vyschnú,“ povedal Price.

Vedci vedia, že aerosóly vyrobené človekom ovplyvňujú tvorbu mrakov, neexistoval však presvedčivý výskum tohto procesu. Ten má kľúčovú úlohu v debate o klimatických zmenách a globálnom otepľovaní, pretože oblaky sú hlavným chladičom našej planéty.

To, ako človek ovplyvňuje oblaky, zrážky a počasie ešte nikto presne nevie, navyše sa k produktom jeho činnosti môžu pridať aj prírodné častice, napríklad ako pri nedávnej erupcii islandskej sopky. Sopečný prah môže absorbovať slnečné žiarenie, zohriať vrchnú vrstvu atmosféry, podobne ako dym z lesného požiaru a tak môže tiež ovplyvniť množstvo a intenzitu mrakov a zrážok.

Počas výskumu v Amazonskom pralese mohli vedci v období sucha skúmať vplyv mnohých požiarov na vznik búrkových mrakov.

Mraky vznikajú z kondenzačných jadier, malých, vznášajúcich sa aerosólových častíc. Keď vďaka požiarom narástol počet kondenzačných jadier, zvýšil sa aj počet bleskov v mraku. To vo všeobecnosti znamená aj väčšie množstvo zrážok. Ak bolo však častíc príliš veľa, vedci pozorovali, že mrak sa nevytvoril a bleskov bolo počas búrok menej.

Výsledky vedcov môžu mať využitie v znečistených častiach sveta, ktoré sa kvôli poľnohospodárstvu spoliehajú na zrážky. „Jedným z najdiskutovanejších problémov spojených s klimatickými zmenami je otázka, čo sa stane s mrakmi a zrážkami, keď sa planéta oteplí,“ povedal Price, „a ako budú oblaky reagovať na stále väčšie znečistenie atmosféry.“

Oblaky odkláňajú slnečné lúče, čí ochladzujú Zem. Ak zmeníme dobu oblačnosti alebo jasnosť oblakov, môžeme vplývať na klímu. A príliš veľa aerosólov má na zrážky skutočne nepriaznivý vplyv, myslia si vedci.


Znečistenie z výfukových plynov a komínov elektrární či tovární prispieva k stále väčšiemu počtu častíc sadzí v atmosfére. Izraelský výskum je prvý, ktorý používa na kvantifikovanie vplyvu znečistenia správanie bleskov.

„Blesk je totiž citlivý index vnútorných procesov v znečistenom mraku,“ uzatvára Price.

originál článku