Je voda kľúčom k lacnejšej nanoelektronike?
6.5.2010 14:12:00 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 2422x
Voda a elektronika sa zvyčajne nemiešajú. Malá kvapka vlhkého materiálu ale môže pomôcť zrýchliť a zlacniť nanoelektroniku.
Už aj dnešné elektrické obvody obsahujú nanoskopické súčiastky, je ich však ťažké vyrobiť. často je potrebné vytvoriť ich v samostatnej vrstve a potom ich po jednom prenášať na vyrábaný kremíkový čip.
Na oddelenie vrstiev z povrchu na ktorom vznikli, sú potrebné silné chemikálie a na aktiváciu termálnych lepidiel sa využívajú vysoké teploty.
Grégory Schneider a Cees Dekker z Kavliho inštitútu v holandskom Delfte našli spôsob využitia vody na rýchly a ľahký prenos vrstiev z jedného povrchu na druhý. Využili fakt, že rôzne materiály majú rôznu hydrofilicitu – sklon priťahovať vodu prechodnými vodíkovými väzbami.
Vedci vzali relatívne hydrofílnu (vodu priťahujúcu) vrstvu kremíka, na ktorú naniesli grafénovú štruktúru v želanom vzore. Potom ju ponorili do roztoku obsahujúceho hydrofóbny (vodu odpudzujúci) polymér, ktorý po vyschnutí vytvoril na povrchu pevnú hydrofóbnu vrstvu. Vedci teraz ponorili kremíkovú doštičku do vody. Pretože grafén je hydrofóbny, molekuly vody odtlačili obe vrstvy, aby sa mohli odstať ku kremíku, čím vrstva oddelili od kremíkového základu. Polymérovo - grafénový film potom vyplával na povrch vody.
Teraz vedci pod plávajúci film vložili druhú kremíkovú doštičku a vypustili vodu. Polymérovo – grafénový film vytvoril s kremíkom podľa ich slov až prekvapivo stabilnú väzbu. Opakovaním tohto postupu by sa dalo dosiahnuť úplné prenesenie nanoštruktúry.
Techniku je možné ukázať pomocou fixky na manažérsku tabuľu, ktorou nakreslíte čiaru na oceľovú vidličku, ktorú potom ponoríte do vody. Po niekoľkých sekundách sa atramentová stopa oddelí a začne stúpať k vodnej hladine.
Niektorí vedci sú skeptickí a boja sa, že presné umiestnenie vrstiev bude ťažké zautomatizovať. Dekker a Schneider však už majú aj pozitívne ohlasy od iných, ktorí ich technológiu začali využívať.