Mozartova hudba z vás chytrejších ľudí nespraví
11.5.2010 18:22:01 | QScience Daily | Počet zobrazení: 1745x
Vedci už viac ako 15 rokov diskutujú, či počúvanie klasickej hudby prospieva nášmu výkonu. Vedci z Viedenskej univerzity priniesli takmer konečné výsledky výskumu tzv. Mozartovho efektu. Podľa nich neexistuje žiaden dôkaz zlepšenia kognitívnych schopností len vďaka počúvaniu Mozartovej hudby.
V roku 1993 publikovala psychologička Kalifornskej univerzity zistenia o zlepšení riešenia úloh na priestorovú orientáciu u stredoškolských študentov, ktorý predtým počúvali Mozartove melódie. Jeho sonáta D dur pre dva klavíry z roku 1781 mala len vďaka počúvaniu zlepšiť kognitívne schopnosti detí. Vedeckým článkom sa len málokedy ujde toľko pozornosti ako práci Rauscherovej. O jej objave obšírne písali v New York Times. Mnohí novinári potom označili Mozarta za motor pre rozvoj detskej inteligencie.
Guvernér amerického štátu Georgia Zell Miller v súvislosti s objavom vyhlásil v roku 1998, že každá matka dostane pri narodení novorodenca CD s vážnou hudbou. V rovnakom roku prijali na Floride zákon, ktorý štátnym denným centrám prikazoval hrať denne aspoň hodinu reprodukovanej klasickej hudby.
Vo vedeckej komunite sa však stretol Rauscherovej objav so skepticizmom, pretože nikomu sa nepodarilo jej pokus zopakovať. Jakob Pietschnig, Martin Voracek a Anton Formann z Viedenskej univerzity teraz vo svojej súbornej analýze 40 nezávislých výskumov uviedli, že neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz medzi zlepšením výkonu pri riešení priestorových úloh a počúvaním Mozartovej hudby.
„Každému veľmi odporúčam počúvať Mozarta, nezlepší ale vaše kognitívne schopnosti,“ povedal Pietschnig. Analýza vedcov označila Mozartov efekt za legendu, čím podporila prácu psychológa Scotta Lilienfelda, ktorý efektu vo svojej knihe „50 najväčších mýtov všeobecnej psychológie“ prisúdil číslo 6.