ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Koľko chemických látok poznáte?

7.7.2010 08:43:05 | * q
| Počet zobrazení: 2531x

Odpovedá doc. Ing. Karol Jesenák, PhD.,
Prírodovedecká fakulta UK

 

V prvej sekunde roku 2010 bolo v najväčšej databáze chemických poznatkov Chemical Abstracts Registry uložených 51 583 317 záznamov o nových látkach. Je to veľa alebo málo?

Závisí to síce od uhla pohľadu, je však asi ťažké nájsť taký zorný uhol, na ktorého základe by sme mohli hodnotiť tento počet ako malý. Ak si napríklad uvedomíme, že syntéza jedinej novej látky, zistenie jej štruktúry a základných vlastností trvá niekoľko mesiacov až rokov, tak musíme uznať, že ide o obdivuhodný počet, ktorý reprezentuje obrovskú a zároveň aj veľmi kvalifikovanú prácu. K ešte prekvapujúcejšiemu pohľadu sa dopracujeme, ak si uvedomíme, že takmer celú hmotnosť našej planéty tvorí asi iba dvesto minerálov, pričom ich celkový počet je asi iba 4 700. Znamená to, že celá variabilita látok na Zemi je z hľadiska hmotnosti iba jej úplne mizivou časťou.

Veľká časť látok z uvedeného počtu sú látky umelo pripravené. Treba si totiž uvedomiť, že takmer všetky priemyselné a poľnohospodárske produkty sú primárne závislé od práce chemikov. Je tu však jedno zdanlivé protirečenie, ktoré spočíva v tom, že iba veľmi malá časť nových látok pripravených v laboratóriách má aj nejaké použitie. Načo ich vlastne pripravili? Nuž, ani v súčasnosti nevieme presne predpovedať vlastnosti nových látok, takže mnohé z nich sa preukážu až po experimentálnych testoch reálne existujúcich látok. Ako dobrý príklad vzťahu medzi – nazvime to – potrebnými a nepotrebnými látkami možno uviesť, že na to, aby sa nejaká nová zlúčenina stala reálne využívanou v novom lieku, musí sa pripraviť a otestovať asi 10 000 látok. Je to podobné ako vo futbale: ak chcete zostaviť konkurencieschopný tím, musíte mať širokú základňu. V každom prípade použiť termín nepotrebný na označenie väčšinovej skupiny nevyužívaných látok je absurdné.

Za povšimnutie stojí nielen informácia o dnešnom počte chemických látok, ale aj informácia o rýchlosti nárastu tohto počtu. Prvý milión nových látok sa zaregistroval koncom roku 1968, to znamená za približne 60-ročné obdobie kontinuálneho monitorovania. Prvých desať miliónov látok bolo známych začiatkom roku 1990. Teda desaťnásobne väčší počet za tretinové obdobie znamenal 30-násobné zvýšenie celkovej produktivity pri objavovaní nových látok. Ďalších asi dvadsať rokov znamenalo približne päťnásobný nárast počtu nových látok. Päťdesiatmilióntu látku zaregistrovali 8. septembra minulého roku. V súčasnosti pribudne každú hodinu asi 600 nových chemických látok, čo predstavuje asi 15 000 látok denne. O hodnote informácií o štruktúre, spôsobe prípravy, spôsobe izolácie alebo vlastnostiach každej novej látky hovorí to, že v súčasnosti väčšina z týchto informácií (asi 70 %) pochádza z patentovej literatúry. V minulosti to tak nebolo, pretože asi 80 % týchto informácií sa ponúkalo odbornej verejnosti bezplatne, teda najčastejšie formou článkov vo vedeckých časopisoch. Najväčším prispievateľom do zoznamu patentovo chránených chemických látok je teraz Čína, ktorá vystriedala dlhodobého lídra v tejto súťaži – Japonsko. Ten, kto vie, akou bezvýznamnou krajinou bola v tomto ohľade Čína pred rokom 1990, musí byť šokovaný. Slovensko nastúpilo podobný trend, žiaľ, opačným smerom.

Uvádza sa, že asi 47 % z desiatok miliónov chemických látok sú organické látky, 2 % anorganické látky, 2 % tvoria zliatiny, 3 % polyméry, 5 % takzvané koordinačné zlúčeniny a 41 % z nich sa zaraďujú do skupiny takzvaných biosekvencií. Treba si však uvedomiť, že medzi vymenovanými skupinami látok neexistujú úplne jasné hranice, práve naopak, tieto hranice sú často veľmi difúzne. Na prvý pohľad sa to zdá čudné: Kto z odborníkov by nevedel rozdiel medzi manganistanom draselným a propánom? Áno, to je síce jasné, ale ak máme veľkú molekulu, ktorá obsahuje organickú aj anorganickú časť, tak hranica je len otázkou konvenčnej dohody. Druhý problém  spočíva v tom, že mnohé látky by sa mohli súčasne legitímne zaradiť do rôznych skupín.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 3,68
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.