Elektrina zo vzduchu?

|

Predstavte si zariadenia, ktoré dokážu získať elektrinu zo vzduchu a použiť ju na osvetlenie domu alebo nabitie elektrického auta. Predstavte si, že na streche máte panely, ktoré zabránia vzniku bleskov. Môže to znieť nezvyčajne, vedci však už začali s vývojom takýchto zariadení. Vzduch by mohol byť najnovším obnoviteľným zdrojom elektrickej energie.

„Náš výskum by mohol byť začiatkom cesty premeny elektriny z atmosféry na alternatívny zdroj energie budúcnosti,“ povedal vedúci výskumu Fernando Galembeck. Jeho výskum môže vysvetliť vedeckú hádanku starú 200 rokov, ako v atmosfére vzniká a zaniká elektrická energia. „Rovnako ako môže slnečná energia pomôcť niektorým domácnostiam s účtami za elektrinu, nový zdroj energie by mohol mať podobný efekt,“ povedal.

„Ak by sme vedeli, ako vzniká a šíri sa elektrina v atmosfére, mohli by sme tiež predísť úmrtiam, zraneniam a poškodzovaniu majetku na celom svete,“ povedal Galembeck. Pripomenul, že každoročne zabije alebo zraní blesk na svete tisíce ľudí.

Vedci sa už dlho zaoberajú využitím elektriny vznikajúcej v prírode. Zistili napríklad, že z bojlerov unikajú vo forme pary malé iskry statickej elektriny. Robotníci, ktorí sa dotkli pary, dostali bolestivý elektrický šok. O využití elektriny zo vzduchu sníval aj Nikola Tesla. Elektrina vzniká napríklad vo chvíli, keď sa častice vodnej pary nazbierajú na častici prachu či iného materiálu. Doteraz ale vedci nemajú dostatok poznatkov o tomto prirodzenom procese vzniku a šírenia elektriny v atmosfére. Vedci z University of Campinas in Campinas v Brazílii na čele s Fernandom Galembeckom to chcú zmeniť.

Vedci si mysleli, že kvapky vody v atmosfére sú elektricky neutrálne a ostávajú také dokonca aj po kontakte s elektrickým nábojom na časticiach prachu či kvapkách iných tekutín. Nový dôkaz však ukázal, že voda v atmosfére v skutočnosti nesie elektrický náboj.

Galembeck a jeho kolegovia tento názor potvrdili na základe laboratórnych experimentov simulujúcich kontakt vody s časticami prachu vo vzduchu. Použili malé častice fosfátov kremíka a hliníka, ktoré sa bežne nachádzali vo vzduchu a ukázali, že vo vlkom prostredí je častica fosfátu kremíka nabitá negatívnejšie a častica fosfátu hliníka pozitívnejšie než v prostredí bez vody. Je to dôkaz vplyvu vody v atmosfére na elektrický náboj a jej schopnosti prenášať ho na iné materiály.

Podľa Galembecka by mohlo byť v budúcnosti možné vyrábať kolektory, ktoré by prenášali elektrinu zachytenú zo vzduchu do domácností. Tak ako solárne panely fungujú najlepšie v slnečných častiach sveta, nové kolektory by najlepšie fungovali v oblastiach s vysokou vlhkosťou vzduchu.

Galembeck povedal, že podobným prístupom by sa dalo predchádzať aj vzniku bleskov. Predstavuje si umiestnenie kolektorov na strechy vysokých domov v oblastiach, kde dochádza k častým prudkým búrkam. Panely by zo vzduchu odoberali elektrinu a chránili budovu pred dávkou elektrického náboja, ktorú nesie blesk. Vedci už testujú kovy s cieľom nájsť najvhodnejší materiál pre zachytenie elektriny zo vzduchu.

Podľa slov vedcov ide len o začiatok dlhej cesty. S vedomím obnoviteľného zdroja energie na konci sa však po nej oplatí vykročiť.

originál článku