Dopad ropnej škvrny v Mexickom zálive pomôžu objasniť sasanky

21.9.2010 17:07:37 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 1774x

Molekulárny biológ z Alabamskej univerzity (UA) už čoskoro prinesie späť do vysokoškolského laboratória desiatky drobných priesvitných tvorov, ktoré žijú vo vodách Mexického zálivu. Snaží sa tak lepšie pochopiť dlhodobé vplyvy ropnej škvrny na životné prostredie a živočíchy žijúce na pobreží.

 

The National Science Foundation (Národná vedecká nadácia) udelila grant doktorovi Matthewovi Jennymu, odbornému asistentovi biologických vied na UA, na projekt skúmajúci sasanky, malé zvieratá, ktoré sa spájajú s koralmi a morskými útesmi.

Jenny v spolupráci s výskumníkmi z Woods Hole Oceanographic Institution nazbierajú a uchovajú v bezpečí sasanky z pobrežných vôd Alabamy a Louisiany.

„Prinesieme naspäť aj živé vzorky, ktoré chceme udržiavať v čistej morskej vode, aby sa mohli spamätať z vplyvov ropy,“ tvrdí Jenny.

Počas zotavovania sa sasaniek budú vedci porovnávať živé vzorky s tými chránenými a hľadať rozdiely medzi životnými procesmi v týchto dvoch skupinách a tiež ako sa líšia molekulárne.

Jenny a jeho hlavná spolupracovníčka doktorka Ann Tarantová z Woods Hole navrhli použiť konkrétny typ sasanky známy ako Nematostella vectensis. Z časti preto, lebo jeho genóm, celý genetický obsah, už je usporiadaný.

To ho robí užitočným modelom, z ktorého sa môžeme veľa naučiť a robiť závery aplikovateľné na ďalšie organizmy.

Po výbuchu ropnej plošiny v Mexickom zálive koncom apríla sa do vôd dostali milióny litrov ropy.

Mikróby sa prirodzene snažili rozložiť ropu aj chemické disperzanty pridané so snahou obmedziť ropu. Toto pravdepodobne znížilo hladinu kyslíka v mori, tvrdia vedci, čo je ďalší život ohrozujúci faktor .

V rámci univerzitného projektu chcú tiež zistiť veľkosť dopadu skombinovaných stresorov, vystavenia rope a nízkeho obsahu kyslíka.

Jenny a jeho tím chcú použitím molekulárnych techník určiť, ktoré gény sasaniek, z tých čo boli vystavené rope, boli ovplyvnené a aký efekt to zanechalo na ich životné funkcie, vrátane schopnosti uchovávať energiu a rozmnožovať sa.

Tieto výsledky budú porovnané s doplňujúcimi laboratórnymi pokusmi, pri ktorých boli asi 2,5 cm dlhé sasanky kŕmené Artemia larvae znečistenou ropou a disperzantom. Tieto larvy sú mikroskopické živočíchy pripomínajúce krevety a boli chované v laboratóriu v rôznych koncentráciách ropy s alebo bez disperzantu.

Tieto laboratórne výskumy budú pomáhať vedcom zistiť, či disperzant zvyšuje vplyv ropy v rámci potravinového reťazca.

„Vďaka výsledkom tohto výskumu budeme môcť preniknúť do podstaty rôznych molekulárnych a bunkových procesov, ktoré chránia organizmus pred kombináciou stresorov, ktoré súvisia s ropnou škvrnou a s priamym vystavením koncentrovanej alebo rozptýlenej
rope,“ napísali vedci v zhrnutí svojej práce pri uchádzaní sa o grant.

Výsledky tohto projektu by mali v spojení s rôznymi ďalšími vedeckými snaženiami pomáhať výskumníkom pri predpovedaní dlhodobých vplyvov ropnej škvrny a ďalších nešťastí na organizmy a ich životné prostredie.

originál článku