Milota je sčasti dedičná
10.2.2011 23:19:43 | QPhysorg | Počet zobrazení: 2280x
Ochota pomôcť a príjemné vystupovanie sú podľa nového výskumu zakorenené v génoch. Zvlášť u žien.
Vplyv okolia, rodičov a školy ostáva silný, ale naše genetické vybavenie podľa najnovších zistení stále viac ovplyvňuje, kto sme a ako sa správame.
Vedci chceli túto domnienku overiť výskumom samohodnotenia 1000 párov dvojičiek v USA. Niektoré z dvojičiek boli jednovaječné, iné dvojvaječné. Ich porovnaním mohli vedci zistiť, či hrá úlohu aj genetický faktor.
Predchádzajúci výskum u detí, ktoré nemôžu byť ešte úplne socializované, ukázal, že ľudia majú vrodenú mieru schopnosti empatie.
Gary Lewis a jeho kolegovia z Edinburskej univerzity rozdelili prežívanie empatie do troch oblastí: zmysel pre verejnú službu, plnenie si pracovných záväzkov a snaha o dobro iných.
Vedci sa dvojičiek napríklad nezávisle spýtali, o koľko viac by zaplatili na odvodoch, ak by to zaručilo zdravotnú starostlivosť naozaj pre všetkých. Najviac ochoty prejavili jednovaječné dvojičky - ženy. „Je to znakom vplyvu genetiky na prosociálne správanie,“ myslí si Lewis.
Ak by boli výsledky u identických aj neidentických skupín rovnaké, znamenalo by to, že vplyv na správanie má jedine okolité prostredie. Vo výskume vedci zistili, že rozdiel bol u mužov oveľa menej výrazný ako u žien.
Podľa Lewisa je príliš skoro špekulovať o konkrétnych génoch, ktoré môžu za milotu niektorých ľudí. Dedenie vlastností totiž spôsobuje pomerne veľká skupina génov, z ktorej každý gén prispieva svojím dielom.
Vlastnosti a charakterové črty človeka, napríklad dobrá pamäť, náboženské presvedčenie alebo etnocentrizmus, ktoré odborníci považovali za produkt okolitého prostredia, sa dnes mnohí genetici snažia objaviť v DNA. Evoluční psychológovia sa zameriavajú na črty, ktoré by sa mali podľa predpokladov objavovať u všetkých jedincov, ako materinský cit alebo žiarlivosť. Behaviorálni genetici sa zasa viac zameriavajú an premenlivé črty ako osobnosť, inteligencia či mentálne postihnutie.