Údajov o „hudbe hviezd“ je opäť viac
23.2.2011 14:42:03 | QBBC News | Počet zobrazení: 2164x
Keplerov vesmírny teleskop meria veľkosť a vek hviezd päťkrát presnejšie než akékoľvek iné zariadenia, pretože „počúva“ zvuk, ktorý spôsobujú.
Bill Chaplin z Birminghamskej univerzity označil na konferencii organizácie AAAS Keplerov teleskop za vynikajúci nástroj „astroseizmológie“.
Technika je založená na meraní malých odchýlok jasnosti hviezdy, ku ktorým dochádza, vplyvom zvukových vĺn. Touto metódou vedci pomocou teleskopu zmerali charakteristiky približne 500 vzdialených hviezd. Podľa slov Chaplina sa astroseizmológia v skutočnosti zaoberá počúvaním „hudby hviezd“.
Keplerov teleskop ale v skutočnosti nemeria zvuk. Jeho primárnou úlohou je hľadanie exoplanét meraním malých odchýlok v jasnosti hviezdy vo chvíli, keď popred ňi prechádza planéta. Tieto merania však slúžia aj astroseizmológii, pretože zvukové vlny rezonujú v hviezde a jemne menia jej jasnosť a farbu svetla, ktoré vyžaruje.
Vedci dokážu odvodiť akustické oscilácie, ktoré menia charakteristiky svetla zachytené teleskopom. Podobne ako pri hudobných nástrojoch platí, že čím nižší tón, tým väčšia hviezda. To znamená že zvuk je tisícnásobne nižší, ako spodná hranica počutia. Na základe súzvuku týchto nízkych tónov však vedci dokážu odhadnúť hĺbku, v ktorej zvukové vlny vznikajú a množstvo vodíka a hélia, ktorým prechádzajú.
Pretože hviezdy v procese starnutia menia stále viac vodíka na hélium, môžu astrosiezmológovia určiť vek hviezdy s päťnásobne väčšou presnosťou. „Bežnými nástrojmi astronómie, môžeme sledovať len to, čo sa deje na povrchu hviezdy. Do vnútra vôbec nevidíme,“ povedal Chaplin. „Pomocou rezonancie si môžeme obrazne povedané vytvoriť obraz vnútra hviezdy. Nie je to jednoduché, ale Keplerov teleskop nám v tom výrazne pomáha.“
Keplerov teleskop nie je prvým projektom, ktorý našiel uplatnenie aj v atrosiezmológii. Kanada a Európska vesmírna agentúra majú napríklad satelity, ktoré sú zamerané špeciálne na zber údajov pre astroseizmológov. Ale len prvé mesiace pozorovaní pomocou Keplerovho teleskopu poskytli vedcom informácie o stovkách hviezd, z ktorých vedci v minulosti podrobne skúmali len asi 20.