Ozónová diera mení klímu až po rovník

|

Vedci z Kolumbijskej univerzity zistili, že ozónová diera, ktorá je nad južným pólom, ovplyvňuje cirkuláciu nad celou južnou pologuľou až po územie rovníka. Predchádzajúce výskumy ukázali, že ozónová diera ovplyvňuje atmosférické prúdenie v južnejších častiach planéty, vedci teraz ukázali, že dokáže ovplyvniť aj tropické prúdenie a zvýšiť množstvo zrážok neďaleko rovníka.

Je to prvý prípad spojenia ozónovej diery s klimatickými zmenami od pólov po rovník.

„Ozónová diera sa vôbec nespomína v najnovšej správe IPCC (Medzivládneho panelu o zmene klímy),“ povedal Lorenzo Polvani, ktorý sa podieľal na výskume. „Ukázali sme, že ozónová diera má veľký a ďalekosiahly dopad a je veľkým hráčom v klimatickom systéme.“

„Je pozoruhodné, že ozónová diera, ktorá sa nachádza vo vysokých polohách atmosféry nad Antarktídou, môže vplývať na klímu trópov a ovplyvniť tam zrážky - je to ako domino efekt,“ povedala Sarah Kangová, ktorá viedla výskum.

Ozónovú dieru považujú odborníci za hlavného nositeľa klimatických zmien južnej pologule v druhej polovici 20. storočia. Podľa vedcom musia preto medzinárodné správy o klíme myslieť okrem uhlíka aj na ozón.

Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére nad vrstvou troposféry siahajúcou až k povrchu Zeme a absorbuje väčšinu škodlivého ultrafialového žiarenia prichádzajúceho zo Slnka. V 80. rokoch vedci nad južným pólom objavili v ozónovej vrstve dieru, ktorá vznikla ako dôsledok nadmerného používania aerosólov obsahujúcich freóny. Od roku 1989 platí Montrealský protokol podpísaný 196 štátmi, v ktorom sa krajiny zaviazali produkciu týchto látok obmedziť. Výsledkom je zastavenie rozširovania ozónovej diery, vedci očakávajú v najbližšom polstoročí úplné obnovenie ozónovej vrstvy.

„Ozónovú dieru považujeme za uzavretý problém, spôsobila ale mnoho klimatických zmien na rozsiahlom území. Obnovenie ozónovej vrstvy preto opäť prinesie mnohé zmeny klímy,“ povedal Polvani. Je to dôkazom, že človek môže meniť klímu aj medzinárodnými dohodami, z ktorých doteraz najúčinnejšia je zrejme Montrealský protokol.

Polvani a Kangová použili v spolupráci so svojimi kolegami z Kanadského centra klimatických modelov a analýz dva rozdielne klimatické modely na skúmanie vplyvu ozónovej diery. Najskôr vypočítali atmosférické zmeny v modeloch vytvárajúcich ozónovú dieru. Potom tieto zmeny porovnali s pozorovaniami z posledných rokov. Najväčšia zhoda medzi modelmi a skutočnosťou ukázala, že ozón môže za zmeny na celej južnej pologuli.

Polvani a Kangová teraz plánujú skúmať extrémne zrážkové udalosti, ktoré sú spojené so záplavami alebo zosuvmi pôdy. „Chceme skutočne zistiť, či aj toto ovplyvňuje ozónová diera,“ uviedli vo svojej správe vedci.

originál článku