ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Rastliny sa prispôsobili rádioaktivite

26.4.2011 14:32:11 | * q
| Počet zobrazení: 2187x

Hovoríme s Mgr. Martinom Hajdúchom, PhD.,
z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre

 

Výsledky spoločného výskumu slovenských a ukrajinských vedcov týkajúce sa adaptácie rastlín v Černobyľskej oblasti vyvolali celosvetový ohlas. Ide totiž o územie kontaminované rádioaktívnym odpadom po havárii štvrtého bloku tamojšej jadrovej elektrárne pred 24 rokmi. Časopis Wired Science napísal:
Štúdiom vplyvu žiarenia na rastliny sa vedci vo svete zaoberajú už desaťročia, ale je to po prvý raz, čo niekto presne zosnímal, čo sa vlastne v rastlinách deje.

Výskum ste robili na dvoch pokusných políčkach. Ako dlho existujú, kde sa nachádzajú, čo na nich pestujete? 

V roku 2007 sme v spolupráci s ukrajinským kolegami pod vedením prof. Namika Rašidova založili experimentálne políčko v rádioaktívnej oblasti asi 5 km od Černobyľskej jadrovej elektrárne. Kontrolné políčko máme priamo v meste Černobyľ v de-kontaminovanej oblasti. Pestujeme v nich sóju a ľan. Rozdiel medzi nimi asi najlepšie vyjadruje pôdny obsah rádioaktívneho izotopu cézia-137. V kontaminovanej oblasti ho bolo 163-krát viac.

Prečo práve sója a ľan? 

Sója sa pestuje na obrovských plochách, je dôležitým zdrojom potravy pre veľké množstvo ľudí, ako aj hodnotným krmivom. Ľan je dôležitá technická plodina na výrobu tkanín z jeho vláken a na lisovanie oleja s unikátnym zložením.

Sú v reakcii na rádioaktivitu medzi nimi rozdiely? 

Áno, napríklad sa ukázalo, že ľan je odolnejší voči rádioaktivite ako sója a taktiež ľanové semená absorbujú menej rádioaktivity než sójové. Do semien vo všeobecnosti prechádza z pôdy iba malé množstvo rádioaktivity. Rastlina tak chráni budúce potomstvo.

Chcete ešte skúmať aj iné plodiny? 

Plánujeme ešte skúmať aj jačmeň, ale to závisí od grantových prostriedkov na pokračovanie výskumu, ktorý končí v roku 2011.

V susednom Bielorusku, ktorého pôda je tiež výrazne kontaminovaná, prišla írska spoločnosť Greenfield Project Management s projektom na pestovanie plodín, ktoré dokážu viazať veľké množstvo rádioaktívnych látok z pôdy, ako je napríklad cukrová repa.  

Určite. Rastliny v podstate vysávajú rádioaktivitu z pôdy. Takže týmto spôsobom kontaminovanú pôdu postupne vyčistia. Tento postup sa nazýva remediácia. Otázkou zostáva, čo s rádioaktívnymi rastlinami potom? Pokiaľ sa takéto rastliny použijú na technické účely a zároveň sa ich zvyšky bezpečne uskladnia, tak v tom nevidím problém.

Dá sa teda povedať, že si príroda poradila s následkami havárie a život tam prekvitá? 

Dôsledky havárie sú ešte vždy vážne, pretože pôda je kontaminovaná dlhožijúcimi rádioizotopmi, ktoré sa úplne rozložia až za niekoľko storočí. Pozitívna správa je, že ekosystém sa tomu dokázal prispôsobiť. Pri návšteve Černobyľskej oblasti vôbec nemáte dojem, že sa tam pred 24 rokmi stalo niečo hrozné. Vyzerá to tak, akoby rastliny už mali v sebe mechanizmus prispôsobenia sa rádioaktivite. Osobne si myslím, že pri vzniku života na zemi bola vyššia rádioaktivita než dnes,a tak sa musel život vyvíjať v jej prítomnosti. Schopnosť rastlín prispôsobiť sa je pravdepodobne oveľa výraznejšia ako u živočíchov. Rastliny sú totiž stacionárne, čiže sa nemôžu premiestniť, a môžu si vybrať: buď zahynú, alebo si zvyknú. Živočíchy sa jednoducho presunú inam, do bezpečia.

Tím amerických vedcov pod vedením prof. Timothyho Mousseaua z juhokarolínskej univerzity tvrdí, žev okolí Černobyľu klesá počet druhov cicavcov, čo je v protiklade s názormi mnohých ukrajinských vedcov. Ako to vidíte z hľadiska vášho výskumu? 

Na prvý pohľad by sa mohol zdať počet živočíchov v Černobyľskej oblasti vysoký. Ale iba na prvý pohľad. Ľudia kvôli rádioaktivite nechávajú miestne zvieratá voľne žiť (nikto na ne nepoľuje alebo inak ich neobmedzuje svojou činnosťou). No celkový počet živočíšnych druhov v oblasti klesá a zostávajú iba tie (hoci vo vyššom počte), ktoré sa dokázali lepšie prispôsobiť. Týmto dávam za pravdu prof. Mousseauovi a jeho výskumom.

Aj keď sa tragédia v Černobyle často označuje za najväčšiu, predsa len máme na porovnanie s ňou napríklad oblasť Hirošimy a Nagasaki, v ktorých ľudia žijú i po zhodení atómových bômb. Dá sa porovnať stav prírody v japonských mestách a ich okolí s Čer 

Pre Hirošimu a Nagasaki bola veľmi ničivá samotná explózia jadrovej bomby. Celková kontaminácia rádioaktivitou bola oveľa nižšia ako v Černobyle. Takže Hirošima i Nagasaki sa spolu s okolím rýchlo spamätali a život ide ďalej. To je veľký rozdiel oproti černobyľskej havárii, ktorá bola katastrofická obrovským množstvom rádioaktivity uvoľnenej do atmosféry.

Čo by mohlo byť praktickým využitím vášho výskumu? 

Náš výskum si kladie za cieľ objasniť záhadu, ktorá je tu minimálne od čias Marie Curie-Sklodowskej, objaviteľky rádioaktivity. A to, ako sa dokážu rastliny adaptovať na podmienky permanentne zvýšenej rádioaktivity. Pri tom využívame„laboratórium“ v otvorenej prírode, ktoré vzniklo po černobyľskej nehode. Naším cieľom je navrhnúť model, ktorý by vysvetľoval molekulárne mechanizmy adaptácie rastlín na rádioaktivitu. Keď to pochopíme, budeme môcť cielene zlepšovať vlastnosti rastlín najvhodnejších na remediáciu kontaminovaných oblastí.

V zahraničných časopisoch sa objavila aj úvaha o možnosti využitia výsledkov vášho výskumu pri zabezpečovaní potravy pre posádky kozmických korábov letiacich na susedné planéty. Je to fantázia či možná skutočnosť? 

Zatiaľ fantázia. Isté je však to, že ak ľudstvo v budúcnosti bude uskutočňovať dlhé vesmírne lety, kozmonauti si budú musieť pestovať potravu priamo na kozmických lodiach. A keďže skleníkové časti kozmických lodí nebudú tak dobre chránené voči vesmírnej radiácii ako obytné časti, tak rastliny používané na tento účel budú musieť byť odolné voči nej. Preto odhalenie molekulárnych mechanizmov adaptácie rastlín na ionizujúce žiarenie (čo je naším hlavným cieľom) pomôže v tomto prípade k úprave rastlín vybraných ako obnoviteľný zdroj potravy pre kozmonautov.

Boli ste na kontaminovanom území v susedstve Černobyľskej jadrovej elektrárne. Aké ste mali z toho pocity? 

Černobyľskú oblasť som navštívil tento rok v júni. Pocity mám doteraz zmiešané,pretože je to miesto najväčšej environmentálnej jadrovej katastrofy v dejinách ľudstva, ktorá ovplyvnila množstvo osudov.Takže je to smutné miesto. Na druhej strane bolo radostné vidieť, ako sa príroda dokáže vyrovnať aj s takouto veľkou chybou človeka.

Vedeli by ste tam prežiť z miestnych prírodných zdrojov?  

Prežiť z miestnych zdrojov by znamenalo konzumovať potraviny obsahujúce rádioaktivitu. Na to teraz nie je najmenší dôvod. Keby však vo svete došlo k nejakej globálnej jadrovej katastrofe, ktorá by spôsobila kontamináciu väčšiny ornej pôdy, myslím si, že ľudstvo by prežilo aj na potrave pestovanej na takejto pôde. Náš výskum poukázal napríklad aj na to, že do semien rastlín pestovaných v rádioaktívnej oblasti prechádza minimum rádioaktivity.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,76
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.