Víťazom masového vymierania je korisť
4.5.2011 16:14:27 | QScience Daily | Počet zobrazení: 0x
V modernom svete môže pridanie alebo odobranie predátora dramaticky zmeniť stav v populácii koristi. Vedci prvýkrát pozorovali rovnakú dynamiku skúmaním fosílií z obdobia masového vymierania živých organizmov v oceánoch pred 360 miliónmi rokov.
Čo bolo zlé pre ryby, bolo dobré pre ich potravu. Vedci z amerických univerzít zistili, že počas udalosti známej ako Hangenbergská kríza vznikol jav podobný dnešnému vzťahu v ekosystémoch medzi obeťou a lovcov. „Je to prvýkrát čo vidíme vo fosíliách záznam o dlhodobom vzťahu medzi predátormi a korisťou,“ povedal Lauren Sallan, z Chicagskej univerzity. „Dozvieme sa z toho veľa o obnovení populácie po masovom vymieraní, zvlášť po masovom vymieraní predátorov.“ Paleontológovia označujú devon, obdobie ktoré bolo pred 416 až 359 miliónmi rokov, za Éru rýb, pretože je pre neho typická veľká diverzita morských stavovcov. Mnohé druhy zanikli v dôsledku masového vymierania, ktoré malo neznámy dôvod a bolo základom pre modernú biodiverzitu. Niektoré druhy ale toto masové vymieranie prežili. Vo fosílnom zázname ďalších 15 miliónov rokov výrazne dominujú ľaliovky, druhy príbuzné morským hviezdiciam. „Zaujímalo nás už dlho, prečo existovalo toľko druhov ľalioviek,“ povedal Thomas Kammer z Univerzity Západnej Virginie. „Musel pre to byť nejaký ekologický a evolučný dôvod.“ Vedci si mysleli, že za rozmach ľalioviek môže zmena v prostredí, napríklad teplota alebo hĺbka vody. Uvažovali tiež o zmene v množstve predátorov, tú ale dokázali z fosílneho záznamu len ťažko pozorovať. „Naozaj nenájdete často skamenenú rybu, ktorá by mala v papuli ľaliovku,“ povedal Krammer. Otázku vedci vyriešili vďaka rozsiahlej univerzitnej spolupráci a zdieľaniu údajov. Porvnali databázu diverzity ľalioviek s databázou stavovcov. Analýzou dát vedci objavili medzi databázami vzťah. V devone bola populácia rýb veľká, ľaliovky neboli rozšírené. Vymieranie však spôsobilo ústup rýb a ľaliovky sa začali množiť. Údaje tiež ukázali, že vplyv vymierania na diverzitu môže trvať milióny rokov. Toto vysvetlenie sa môže zdať zrejmé, uznávaní ekológovia ho však dlho neodkázali pripustiť. Je tiež dôkazom, že dnešné ekologické zmeny môžu mať rozsiahly vplyv v dlhodobom meradle. Ľaliovky opäť ustúpili, keď sa druhy rýb po miliónoch rokov znova objavili. Fosílne záznamy tiež odhalili, že ľaliovky prišli počas rokov dominancie o schopnosť brániť sa pred predátormi. V období devonu mali hrubé panciere chrániace pred ostrými zubmi rýb. Keď sa ryby znova objavili po 15 miliónoch rokov, nekládli im ľaliovky žiaden odpor, pretože útočili iným spôsobom. Vedci si myslia, že hoci ich obranné prvky neboli potrebné a v neskoršom období už boli aj neúčinné, nemohli o ne ľaliovky evolúciou prísť, pretože tak by prišli o všetku svoju ochranu.