Prekladač, ktorý umožní komunikáciu s delfínom

|

Vedci sa pokúsia potopiť pod vodou pri pobreží Floridy so zariadením, ktoré by malo rozoznať zvuky voľne žijúcich delfínov a v reálnom čase poskytovať odozvu. Ak by sa im to podarilo, bol by to veľký krok v obojstrannej komunikácii medzi človekom a delfínom.

Od 60. rokov minulého storočia dokáže človek komunikovať s delfínmi v zajatí prostredníctvom obrázkov a zvukov. V 90. rokoch zistili Louis Heman z Kewalo Basin Marine Mammal Laboratory na Honolulu, že delfín si dokáže zapamätať nahrávku zo 100 rozličných slov. Dokáže tiež reagovať na príkazy, v ktorých sa rovnaké slová objavujú v rozličnom poradí a rozozná rozdiel medzi príkazmi ako „prines surf k človeku“ a „prines človeka k surfu“.

Komunikácie vo väčšine prvých experimentov bola ale väčšinou podľa Denise Herzingovej z Wild Dolphin Project na Floride jednostranná. „Vedci vytvárajú systém a čakajú, že delfíny sa ho naučia používať a oni sa to naozaj naučia, delfíny ale nedokážu pomocou tohto systému žiadať veci od ľudí,“ povedala.

Od roku 1998 vyvíja Herzingová spolu so svojimi kolegami dvojstrannú komunikáciu najskôr pomocou jednoduchých umelých zvukov a potom naučením delfínov spájať si zvuky so štyrmi veľkými ikonami na „podvodnej klávesnici“.

Nasmerovaním tela na niektorý zo zobrazených symbolov môžu delfíny tvoriť požiadavky, napr. ísť na vlne potápačovej lode alebo hrať sa s kúskom morskej riasy. Systému sa podarilo získať pozornosť delfínov, ale nebol natoľko priateľský, aby uspel.

Herzingová teraz spolupracuje s Thadom Starnerom, ktorý sa zaoberá umelou inteligenciou v technologickom inštitúte v Georgii, na projekte s cieľom vytvoriť v spolupráci s delfínmi jazyk využívajúci zvuky, ktoré delfíny prirodzene používajú.

Veľkou výzvou pre vedcov je odlíšiť zvuky, ktoré sú potrebné. Delfíny vydávajú zvuky s frekvenciou až do 200 kHz, čo je asi desaťkrát vyšší tón, než dokáže človek počuť a dokážu tiež posúvať výšku signálov alebo ich dlhodobo modulovať.

Delfíny tiež vedia šíriť zvuk rozličnými smermi bez nutnosti obrátiť hlavu, čo znemožňuje na základe smeru živočícha zistiť, ktorý delfín vydal konkrétny zvuk a hádať, čo zvuk znamená.

Na nahrávanie, interpretáciu a reakciu na zvuky delfínov vytvárajú Starner a jeho študenti prototyp zariadenia obsahujúceho počítač veľkosti smartfónu a dva hydrofóny schopné zachytiť celý rozsah delfíních zvukov. Potápač bude plávať so zariadením pripnutým na prsiach a diódy mu budú signalizovať smer, odkiaľ zvuk prišiel. Rukou bude môcť ovládať zariadenie spájajúce funkcie klávesnice a myši, ktorým bude vedieť vybrať zvuk ako odozvu.

Vedci chcú tento systém začať testovať v lete. Najskôr budú testovať odozvu delfínov na umelo vytvorené zvuky. Ak sa systému podarí zachytiť odozvu, budú sa venovať oveľa ťažšiemu problému rozpoznania skutočných zvukov delfínov a ich významu. Budú hľadať základné jednotky komunikácie živočíchov.

Vedci nevedia, ako budú tieto jednotky komunikácie vyzerať. Použitý algoritmus ale vie prechádzať množstvo nesystematických dát a objavovať v nich zaujímavé vzory.

Ak by sa aj vedcom podarilo zvuky zachytiť, ďalšou výzvou bude dešifrovať ich a používať ich v správnom kontexte. Herzingová pripomína, že ani nevieme, či majú delfíny slová. Ich signály však môžeme použiť, ak by sme ich poznali. „Zatiaľ ich ale nepoznáme,“ dodáva.

originál článku