Červ zo zlatých baní dôkazom života na Marse?
6.6.2011 22:00:53 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 2300x
„Je to ako by ste v Ontárijskom jazere našli Moby Dicka,“ povedal Tullis Onstott o háďatkách, ktorá jeho tím z Princetonskej univerzity objavil pri prieskume pod povrchom v Juhoafrickej republike.
Malé červíky, dlhé len 500 mikrometrov, objavili vedci v hĺbke od 900 metrov až po 3,6 kilometra v troch zlatých baniach pri Johannesburgu. Je to veľmi zaujímavý objav, pretože viacbunkové organizmy zvyčajne žijú len pri povrchu zemskej kôry, podľa Onstotta len vo horných 10 metroch.
Zdá sa, že organizmy žijú vo vode stlačenej medzi skalami, dokážu zvládnuť teploty do 43 °C a živia sa baktériami. Uhlíkové datovanie vody, v ktorej žijú, ukázalo, že červy v týchto hĺbkach žijú už 3000 až 12000 rokov.
„Je úžasné, že mohol tak zložitý organizmus prežiť taký dlhý čas izolovaný od čohokoľvek iného a bez slnečného svetla,“ povedal Caleb Scharf z Kolumbijského astrobiologického centra .
Vedci sa dnes snažia dokázať, ako v takejto hĺbke dokážu prežiť len jednobunkové organizmy. Preto je objav takýchto organizmov skutočne nečakaný. Nedostatok kyslíka, problém s teplotou a svetlom je podľa Onstotta veľkým nepriateľom.
Ak je možné, že zložité organizmy prežívajú v hĺbkach našej planéty, zvyšuje to pravdepodobnosť, že by mohli prežiť doteraz nepozorovane v podobnom prostredí na Marse.
Carl Pilcher, riaditeľ Astrobiologického inštitútu v NASA tiež pripomenul, že Onstott v minulosti objavil aj baktériu žijúcu 2,8 km pod zemou, ktoré bola úplne izolovaná od iných ekosystémov. Energiu získavala z rádioaktívneho rozpadu prvkov v okolitých skalách. „Vďaka tomuto objavu si vieme predstaviť život aj na planétach a v prostrediach, v ktorých nie je možná fotosyntéza,“ povedal.
Doteraz odborníci predpokladali, že takýto ekosystém môžu vytvárať len baktérie. To nový Onstottov objav zmenil a rozšíril dohad aj o zložitejšie organizmy.
„Háďatká sa živia mikróbmi. Vieme si teda predstaviť, že ak sa niekedy na planéte vyvinuli živočíchy a povrch sa stal neobývateľný, mohli živočíchy koexistovať s ekosystémom mikroorganizmov ťažiacim z rádioaktivity,“ povedal Pilcher.