Ako dýchajú pavúky pod vodou?

|

Vodné pavúky prežijú celý život pod vodou a na povrch vychádzajú len v prípade, že potrebujú doplniť zásobu vzduchu vo svojom potápačskom zvone. Doteraz nikto neskúmal, ako dlho dokážu byť pavúky ponorené. Roger Seymour a Stefan Hetz zistili, že potápačský zvon sa správa ako žiabre nasávajúce kyslík z vody a že pavúky sa nad hladinu pre doplnenie vzduchu musia vracať len raz denne.

Ak sa pozeráte do rybníka, nedá sa nevšimnúť si hmyz ktorý sa hýbe pod hladinou. Pridal sa k nim len jeden druh pavúkov - pavúk vodný (Argyroneta aquatica).

„Je to pre mňa významný živočích. Už ako malý som o ňom čítal v populárnej literatúre o rybníkoch,“ povedal Roger Seymour z Adelaidskej univerzity. Podľa neho si každý pavúk vo vegetácii pod hladinou vytvára sieť, ktorú napĺňa kyslíkom, ktorý z povrchu vody prináša na svojom bruchu. Aj svoje vajíčka pavúky kladú do ich potápačských zvonov. Keď sa Seymourovi podarilo použiť zariadenie sledujúce hladinu kyslíka, optódu, na zistenie princípu získavania kyslíka vodným hmyzom prostredníctvom malých bubliniek vzduchu natiahnutých na ich bruchu, hľadal iné malé bublinky, ktoré by poslúžili na otestovanie jeho zariadenia.

Spomenul si na pavúka vodného a keď sa o svoj nápad podelil so Stefanom Hetzom z Humboldtovej univerzity, ten ním bol nadšený. V nemeckom laboratóriu pavúky a ich potápačské zvony skúmali a výsledky publikovali v časopise The Journal of Experimental Biology.

V Európe sú tieto pavúky čoraz zriedkavejšie, preto sa vedci po šťastnom pozorovaní vo voľnej prírode rozhodli simulovať podmienky v laboratóriu. Najskôr sledovali pavúky pri budovaní ich zvonov, potom do bubliny opatrne umiestnili optódu. Pavúka to prekvapivo nevyrušilo, preto mohli vedci pokračovať v meraní hladiny kyslíka. Napadlo im, že môžu bublinu využiť ako respirometer, pomocou ktorého určia, aké množstvo kyslíka pavúky prijímajú.

Pomocou série meraní kyslíka v bubline a okolitej vode vedci vypočítali, koľko kyslíka prichádza do bubliny a zistili, že potápačský zvon je schopný získať kyslík aj zo stojatej vody v najhorúcejších dňoch. Rýchlosť metabolizmu pavúka bola rovnako nízka, ako rýchlosť metabolizmu suchozemských pavúkov čakajúcich na korisť.

Okrem napĺňania kyslíkový potrieb pavúka sa ale bublina neustále zmenšuje, pretože dusík preniká do vody, čo prinúti pavúka vrátiť sa na hladinu. Podľa výpočtov vedcov tak ale nemusí spraviť častejšie ako raz za deň. Je to pre pavúka výhoda, lebo na seba až tak neupozorňuje predátorov a svojím pohybom neplaší potenciálnu korisť.

originál článku