Prečo je zívanie chytľavé?

|

Možno to nie je kľúčová otázka ľudských dejín, ale aj s vedeckým pokrokom má táto záhada svoju popularitu. Prečo je teda zívanie nákazlivé?

Vedci zistili, že tento fenomén sa vyskytuje okrem ľudí ešte aj u šimpanzov. Nikto nedokáže dať úplne presvedčivé vysvetlenie prečo to tak je.

V snahe nájsť odpoveď iniciovala fínska vláda výskum ľudského mozgu. Jeho výsledky poskytli niektoré ťažko interpretovateľné náznaky. Potvrdil tiež zrejmý fakt, že človek zíva bez toho aby si to uvedomoval. Nech už vnem zasiahne mozog kdekoľvek, obchádza proces vedomého analyzovania a napodobňovania správania iných ľudí.

Táto sústava v mozgu sa volá „systém zrkadliacich neurónov“, pretože obsahuje špeciálny typ mozgových buniek (neurónov), ktoré sú aktívne v prípade, keď človek vykonáva nejakú činnosť, ale aj v prípade, keď človek vníma, že rovnakú vec robí niekto iný.

Zrkadliace neuróny sú aktívne v prípade, že človek vedome napodobňuje činnosť niekoho iného. Ide o proces spojený s učením sa. V novej štúdii vedci zistili, že s nevedomým zívaním nemajú nič spoločné.

Ak videnie zívajúceho človeka, neaktivuje v tento systém, čo sa potom deje v našom mozgu? Zdá sa, že videnie aktivuje len jednu časť mozgu. Táto aktivácia ale nemala žiaden súvis s túžbou zívnuť si, preto môže byť irelevantná z pohľadu chytľavosti.

Významnejšou sa ukazuje deaktivácia inej časti neurónov v ľavej hemisfére, ktorá je tým väčšia, čím bola väčšia vôľa pacienta zívnuť si. Ide o prvé zistenie súvisiace s chytľavosťou zívania.

Jedna vec sa zdá byť jasná – zívanie nesúvisí s nervovým mechanizmom pochopenia činnosti iných ľudí.

Vedci teda predstavili inú hypotézu chytľavosti zívania. Tvrdia, že zívanie mohlo pred rokmi ľuďom pomáhať navzájom komunikovať a vyjadrovať ich hladinu ostražitosti, vďaka čomu mohli ľudia zosúladiť čas spoločného spánku. Zívanie môže byť teda časťou skupiny nevedomých činností, ktoré slúžia na zosúladenie správania skupiny.

originál článku