Zlato na Zem priniesli meteority

8.9.2011 21:50:28 | Q
BBC News | Počet zobrazení: 2233x

Vedci ukázali, že pod vplyvom meteoritov sa povrch Zeme obohatil o vzácne kovy.

 

Zemská kôra a plášť obsahujú výrazne viac zlata než predpovedajú modely vzniku a formovania našej planéty. Výskum britských vedcov ukázal, že zlato sa do najstarších skál na Zemi dostalo vďaka meteoritom dlho po ich vzniku.

Keď sa formovala Zem, železo kleslo do jej stredu a vzniklo z neho jadro. Všetky vzácne kovy by sa pohybovali spolu so železom a tiež by vytvorili jadro. Na povrchu by sa tak nemohli objaviť zlato, platina alebo osmium. To ale nie je skutočnosť. V skutočnosti obsahuje kremičitý plášť tisícnásobne viac zlata, než predpokladajú modely. V minulosti sa objavilo niekoľko vysvetlení tohto stavu, doteraz nebolo možné žiadne z nich dokázať.

Meraním izotopov v skalách z Grónska starých takmer štyri miliardy rokov dokázali vedci z Bristolskej univerzity stanoviť dobu príchodu zlata a prisúdiť ju udalosti známej ako „ťažké meteorické bombardovanie“.

Zem vznikla pred 4,55 miliardami rokov spôsobom nabaľovania podobným snehovej guli. Krátko potom, len niekoľko miliónov rokov neskôr, vzniklo jej jadro zo železa a vzácnych kovov. Stret telesa veľkosti Marsu so Zemou spôsobilo vznik Mesiaca a zavŕšilo formovanie našej planéty. Dovtedy malo byť všetko zlato v zemskom jadre.

Pred 3,9 miliardami rokov došlo k výraznému „bombardovaniu“ meteoritmi, ktoré napríklad spôsobilo krátery dodnes viditeľné na Mesiaci. V záverečných fázach sa spolu s meteoritmi dostalo k našej planéte aj zlato, ktoré dnes nachádzame.

„Je ťažké merať rozmery zlata a iných drahých kovov, pretože sa koncentrujú v nugetoch a my potrebujeme na získanie zmysluplných dát analyzovať množstvo skál,“ povedal vedúci výskumu v Bristole Matthias Wollbold. Vedci preto našli spôsob opísania mimozemského pôvodu zlata pomocou úplne iného prvku - volfrámu. Ten sa správa podobne ako vzácne kovy, ale vyskytuje sa v iných izotopoch. Vedci preto hľadali množstvo jeho izotopov v dnešných aj starobylých skalách Grónska.

Objavili malý, ale významný rozdiel v množstve znamenajúci, že mladšie skaly museli dostať dávku volfrámu a teda aj zlata z meteoritov. Skaly z Grónska neobsahovali dané množstvo volfrámu, čím sa vedcom podarilo stanoviť čas príchodu zlata. Dátum korešponduje s časom záverečného „bombardovania“ pred približne 3,9 miliardami rokov. Počas toho obdobia zasiahlo Zem 20 miliárd miliárd ton materiálu z asteroidov.

Vedci z Bristolu chcú ďalej skúmať volfrám a zistiť, ako sa jeho anomália vyvíjala v období ďalšej miliardy rokov.

originál článku