Staršie než Stonehenge

10.10.2011 12:34:58 | * q
| Počet zobrazení: 1707x

Päťtisíc rokov pred naším letopočtom sa pri strednom toku Dunaja objavili mohutné kruhové stavby pozostávajúce z priekop a palisád - rondely. Ide o najstaršie stavby konštruované tak aby slúžiliaj na pozorovanie pohybu Mesiaca a Slnka. Podľa docenta PhDr. Juraja Pavúka, DrSc., z Aercheologického ústavu SAV v Nitre sú dôkazom pozoruhodných vedomostí vtedajších ľudí o astronómii, geometrii, matematike a časomiere.

 

Rondely sa v posledných rokoch dostali do popredia záujmu archeológov. Čo o nich vieme?

Predpokladáme, že rondely boli miestom rituálnych, sociálnych a hospodárskych činností. Pri väčšine týchto stavieb sa dokázala aj ich astronomická orientácia na Slnko a Mesiac. Sotva však boli budované len na astronomické pozorovanie, to sa dalo robiť aj jednoduchšie.
Astronóm Vladimír Karlovský objavil, že niektoré rondely, podobne ako o dvetisíc rokov neskôr postavený slávny britský kruhový objekt Stonehenge, mali os vchodov orientovanú na západ a východ Mesiaca. Ide o najstarší známy doklad o exaktne merateľných poznatkoch neolitických ľudí o pohybe Slnka a Mesiaca a o najstaršiu známu aplikáciu astronomického poznatku v architektúre vôbec. Astronomická orientácia obohatila rondely o významnú informačnú funkciu. Okrem uctievania Mesiaca a Slnka povedala roľníkom, kedy je správny čas zasiať obilie.

Kde na Slovensku nájdeme rondely a ako vyzerali?

Rondely sa doteraz našli na západnom Slovensku od Pohronia po Malé Karpaty. Zatiaľ sme ich objavili asi 30.
Najjednoduchšie rondely pozostávajú z jednej priekopy prerušenej dvoma protiľahlými bránami – vchodmi vo vale navŕšenom medzi palisádami. Takýto sme našli v Ružindole-Borovej blízko Trnavy. Najväčší rondel v Golianove neďaleko Nitry pozostával z troch hlbokých priekop a mal až 6 symetricky rozmiestnených vchodov. Priemer rondelov sa pohybuje od 45 – 50 až do 200 m. Priekopa, široká okolo siedmich metrov, mala hĺbku pôvodne až päť metrov. Na svoju dobu teda išlo skutočne o monumentálnu architektúru.
Podľa stavu zisteného pri výskume v Žlkovciach mohla osada s rondelom pozostávať aj z 50 veľkých dvojpriestorových domov. Sídlisko zaberalo plochu 10 až 20 hektárov. Na stavbu rondelu a domov v osade bolo potrebné drevo z asi 10 000 až 12 500 stromov a toľko dubov, ktoré vtedy v lesoch prevládali, mohlo rásť na ploche okolo 170 hektárov. Takéto osady s rondelom vo svojom strede už vyžadovali určitý stupeň vnútornej organizácie jej obyvateľov a možno i spoluprácu s osadami v širokom okolí.

Čo viedlo vtedajších ľudí k stavbe rondelov?

V strednom Podunajsku na začiatku piateho tisícročia pred našim letopočtom existovala lengyelská kultúra (názov je podľa lokality Lengyel v Maďarsku). Okrem pragmatických technických postupov pri zaobstarávaní obživy a budovaní lepšej strechy nad hlavou si vtedajší ľudia zdokonaľovali aj svoje vedomosti o zákonitostiach premien v okolitej prírode.
Budovanie astronomicky orientovaných rondelov možno považovať za súčasť série zmien v tejto dobe, keď sa pôvodne vlhké počasie menilo na teplé a suché. V dôsledku dlhotrvajúceho tepla a sucha začínajú vysychať oblasti pokryté černozemou a postupne sa vysídľujú. Obyvateľstvo novej kultúry odchádza do mierne kopcovitého terénu s hnedozemným pôdnym typom, ktorý je za dlhotrvajúceho sucha vhodnejší pre roľníctvo.
Suchá klíma trvala 300 až 400 rokov, zrážky sa obmedzovali len na krátke obdobia. Vznikla nutnosť orientovať sa v čase počas roka, aby sa vybral správny čas pre siatie obilia. Keďže väčšinu roka bolo jasno a bolo možné v noci pozorovať Mesiac a hviezdy, ako najvhodnejší prostriedok orientácie v čase poslúžil Mesiac. Ten neustále mení fázy a mohol byť považovaný aj za pôvodcu sucha, či za božstvo, ktoré tieto zmeny ovplyvňuje.

Pohyb Mesiaca po oblohe nie je taký jednoduchý ako pohyb Slnka. Vari už v tej dobe ľudia odhalili zákonitosti jeho pohybu?

Existujú dva spôsoby orientovania osi brán rondelov – na tzv. vysoký a nízky Mesiac.
Vysoký Mesiac pri porovnaní so Slnkom pri letnom slnovrate vychádza pri najvyššej deklinácii na horizonte na severovýchode severnejšie a zapadá na severozápade tiež severnejšie. Pri najnižšej deklinácii ho porovnávame so Slnkom pri zimnom slnovrate. Takže vychádza na juhovýchode južnejšie a zapadá na juhozápade tak isto južnejšie. To sú maximálne krajné polohy vysokého Mesiaca.
V porovnaní s tým nízky Mesiac pri najvyššej deklinácii vychádza na severovýchode južnejšie než Slnko pri letnom slnovrate a zapadá na severozápade tiež južnejšie. Pri najnižšej deklinácii nízky Mesiac porovnávame so Slnkom pri zimnom slnovrate, keď vychádza na juhovýchode severnejšie a zapadá tiež severnejšie. Tieto krajné polohy Mesiaca, fixovateľné na horizonte, poznali konštruktéri i stavitelia rondelov a stali sa kľúčom k ich presnej astronomickej orientácii.
Medzi obdobím vysokého a nízkeho Mesiaca uplynie 9,305 roka a medzi dvoma obdobiami vysokého alebo nízkeho Mesiaca uplynie 18,6 roka. V roku vysokého a nízkeho Mesiaca sa tento najjasnejší objekt nočnej oblohy takmer počas celého roka pohybuje po tej istej dráhe. Tieto súvislosti poznala aj antika.

Ako sa prejavuje pohyb Mesiaca v konštrukcii rondelov a ako takáto veľká stavba ovplyvnila život vtedajších ľudí?

Princíp orientovania rondelov na nízky alebo vysoký Mesiac spočíval v tom, že priamka vedená cez stred dvoch protiľahlých alebo priľahlých brán do rondelu smeruje na najbližšom horizonte na miesto krajných polôh východu a západu nízkeho alebo vysokého Mesiaca. V tomto smere bolo možné každých 18,6 rokov pozorovať západ a východ Mesiaca.
Takto orientované rondely bolo možné vytýčiť len v roku vysokého alebo nízkeho Mesiaca, keď v splne zapadal na horizonte, teda len raz za 18,6 roka. V tom roku sa začalo s budovaním rondelu a súčasne sa začala výstavba celej osady s rondelom v jej strede. Stavitelia rondelu v tom istom čase úplne opúšťali staré sídla a v jednom stavebnom cykle budovali novú osadu.

Ktoré sú u nás najznámejšie stavby rondelov s orientáciou na nízky Mesiac?

V orientovaní rondelov na nízky Mesiac sú známe dva systémy. Na miesta západu a východu Mesiaca na horizonte bola orientovaná os spájajúca dva protiľahlé vchody, tak ako v Bučanoch, alebo os prechádzajúca cez dva susediace vchody ako v rondeli v Žlkovciach. Do rondelu viedli štyri úzke brány. Centrálna os elipsy bola orientovaná na smer západu nízkeho Mesiaca a ten istý smer mala spojnica juhovýchodného a juhozápadného vchodu. Na tomto smere cez brány sa pozoroval západ nízkeho Mesiaca na horizonte.

Rondel mal aj funkciu kalendára. Na čo vtedajším ľuďom takýto kalendár slúžil?

Zmysel astronomickej orientácie smerujúcej aj k tvorbe kalendára možno ukázať na rondeli v Bučanoch. Priamka vedená osou približne východnej a západnej brány s kolovou konštrukciou má smer na nízky Mesiac, ktorý v západnej bráne zapadal a vo východnej vychádzal. Rondel bol cieľavedome orientovaný tak, aby spojnica týchto brán smerovala do sedla na hrebeni Zárub v Malých Karpatoch, kde Mesiac v splne v roku nízkeho Mesiaca pri pohľade z rondelu zapadal. Na tomto smere každoročne dvakrát zapadá aj Slnko, keď sa od juhu blíži k letnému slnovratu (okolo 13. mája) a keď sa z letného slnovratu od severu vracia späť k zimnému slnovratu (okolo 1. augusta). Teda je to aj dôležitý kalendárny smer. Na východe na tej istej osi Slnko vychádza v bráne okolo 14. novembra a 28. januára, čo umožňuje rozdeliť rok na štyri nerovnako dlhé úseky – jar, leto, jeseň a zimu.
Vladimír Karlovský prichádza s riešením, ktoré dáva neolitickému kalendáru zmysel. Počasie v období stavieb rondelov bolo iné ako dnes. Celkové rozdiely v tepelných výkyvoch oproti dnešku boli až 15 %. Klíma sa vyznačovala horúcim letom, teplou jeseňou, krutou zimou a studenou jarou. Jarné práce a sejba sa preto začínali až okolo 13. mája, teda v termíne, keď aj dnes z pohľadu z rondelu v Bučanoch zapadá Slnko v sedle na Zárubách. Pre ozimnú sejbu vychádza termín okolo 14. novembra. Rondely ako archaické kalendárne zariadenia plnili svoju funkciu len v miernom klimatickom pásme strednej Európy medzi 46 a 52 stupňom severnej šírky a na tomto území sa aj budovali a využívali. Vzhľadom na to, že z každého bodu na Zemi Slnko a Mesiac zapadajú pod iným azimutom, každý z takto orientovaných rondelov má individuálnu orientáciu.

Zhováral sa Vladimír Ješko