ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Najväčší atlas húb na svete vzniká na Slovensku

10.10.2011 12:50:10 | * q
| Počet zobrazení: 2220x

O prípravu spomínaného atlasu sa stará mkológ a spisovateľ dr. Ladislav Hagara, PhD., predseda Spoločnosti na výskum húb. Už viac ako tridsať rokov mapuje výskyt húb na Slovensku. Doteraz knižne vydal päť beletristických diel a šesť atlasov húb. Niektoré z atlasov boli preložené aj do češtiny, francúzštiny, nemčiny, holandčiny a maďarčiny.

 

V tlači máte svoj siedmy atlas húb a pripravujete ôsmy. Ten má byť najväčší na svete. Skutočne?

V súčasnosti je najväčším jednozväzkovým atlasom Veľký atlas húb, ktorý som vydal v spolupráci s českými mykológmi V. Antonínom a J. Baierom. Sú v ňom opisy a farebné fotografie viac než 1 200 druhov húb. V pripravovanom dvojzväzkovom atlase prinesiem opisy vyše 3 000 druhov húb a asi 4 000 fotografií. Pri niektorých druhoch zaraďujem dve, niekedy až tri fotografie, aby som lepšie priblížil tvarovú či farebnú premenlivosť opísaných húb.

Je Slovensko skutočne hubovou veľmocou?

Áno, je. Dopovedané voľne k slovám básnika Milana Rúfusa: Aj takto Pánboh obdaril Slovensko, keď ho už stvoril také malé... Veľkú druhovú rozmanitosť húb podmieňujú prírodné podmienky: máme tu všetky vegetačné stupne, od nížin až po vysoké hory, viacero klimatických pásem, veľmi vysokú lesnatosť, takmer kompletnú škálu biotopov, pestrú geologickú skladbu podložia. S tým všetkých úzko súvisí biodiverzita a bohatý výskyt húb. V jedinom väčšom lese sa pri viacročnom bádaní dá nájsť viac ako päťsto druhov húb.

Odkedy sa skúmajú huby na Slovensku?

Začiatky mykofloristického výskumu Slovenska siahajú do roku 1770, keď Giovanni A. Scopoli, svetoznámy profesor na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, publikoval vlastné zbery húb zo Štiavnických vrchov. V 19. storočí sa o rozvoj mykológie u nás zaslúžili najmä Fridrich A. Hažlinský, Karol Kalchbrenner a Andrej Kmeť. Sústavnejšie mapovanie výskytu húb na Slovensku prebieha len asi od roku 1960. Aj tak však z rozsiahlych oblastí Slovenska zatiaľ nemáme takmer nijaké hodnoverné doklady o tamojšej mykoflóre.

Odkedy sa venujete štúdiu húb a budovaniu herbára?

Od roku 1980, teda tri desaťročia. V najplodnejších rokoch sa mi podarilo uložiť do herbára až na tisíc položiek ročne. Asi sedemtisíc položiek som zo svojho súkromného herbára postupne presunul do zbierok Slovenského národného múzea v Bratislave. Väčšiu časť herbára mám však ešte doma.

Čo považujeme za vedecký dôkaz, že sa huba rozšírila v určitej oblasti?

Jedine herbárová položka, čiže usušené plodnice húb uložené v papierovej obálke, na ktorej je etiketa s latinským názvom huby, pomenovaním a nadmorskou výškou náleziska, charakteristikou biotopu, dátumom zberu a menom zberateľa aj určovateľa. Takéto huby si zachovávajú svoje genetické aj anatomické znaky a ich identita sa môže kedykoľvek overiť.

Čo všetko musíte urobiť, aby sa nájdené huby dostali do herbárovej zbierky?

Huby si najprv nafotografujem na mieste, kde rastú, v ich prirodzenom prostredí, a zaznamenám si údaje o polohe náleziska, sprievodných drevinách a pôdnych pomeroch. Potom odoberiem reprezentatívnu vzorku zloženú zo zdravých mladších aj starších plodníc. Doma opíšem vonkajšie znaky týchto plodníc, huby uložím do sušičky a neskôr
mikroskopicky preskúmam ich anatomické znaky. Bez týchto podkladov by sa menej známa huba nedala jednoznačne určiť. Určovanie je založené jednak na osobných skúsenostiach, jednak na poznaní a sústavnom štúdiu rozsiahlej odbornej mykologickej literatúry.

Spoľahlivo určiť druh každej huby je dôležité nielen pre vedu, ale i pre nás, čo huby zbierame ako lahôdku. Máte skúsenosť aj s otravou hubami?

Osobnú zlú skúsenosť nemám, hoci som pri opise znakov musel ochutnávať stovky a stovky neznámych húb. Chuť sa však zisťuje len jazykom, vzorka sa neprehĺta, a preto tu otrava nehrozí. Iné by to bolo, keby som jedovaté huby zjedol. Veľké žalúdočné ťažkosti môžu vzniknúť aj zo sparených alebo nahnitých húb či po zjedení nadmerného množstva ťažko stráviteľných húb, napríklad obľúbených podpňoviek. V lekárskej praxi je správne určenie húb veľmi dôležité pre rýchlu voľbu účinnej liečby. Pri otrave muchotrávkou zelenou to neraz býva voľba medzi životom a smrťou.

U nás je dosť takých ľudí, čo každoročne riskujú a jedia pre nich neznáme huby.

Ťažko je to slušne okomentovať, najmä ak neznámymi hubami ponúkajú aj deti či staršie a choré osoby, teda ľudí, ktorí najťažšie prekonávajú hubové otravy. Za ohrozovanie ich životov by sa mala vyvodzovať osobná trestná zodpovednosť ako za každý skutok spáchaný z nedbalosti, nezodpovednosti alebo nevedomosti. Neznáme huby majú ostať v lese. Už stará ľudová múdrosť hovorí: Huby jedz, ale správne meno im vedz!

Zakladá sa na pravde známe prirovnanie Rastú rýchlo ako huby po daždi?

Je len niekoľko druhov drobných húb, ktoré v priebehu jediného dňa vyrastú aj odumrú. Mäsitejšie jedlé huby, ktoré zaujímajú hubárov, však začínajú rásť až niekoľko dní po spúšťacom daždi. Napríklad hríbom to trvá jeden až dva týždne. Niektorí nedočkavci vyrážajú do lesa ihneď po daždi, nachádzajú však len tie huby, ktoré tam boli už pred dažďom.

Určite máte miesta, ktorým pri terénnom výskume venujete hlbšiu, možno dlhodobú pozornosť...

V prvých siedmich rokoch výskumu to bola hlavne Malá a Veľká Fatra, od roku 1987 zasa Malé Karpaty, podunajské lužné lesy a Borská nížina. Dosť pozornosti som venoval aj mapovaniu húb na rodnej Hornej Nitre, v Štiavnických vrchoch či Tatrách, v Lindavskom lese pri Budmericiach a taktiež v našich pralesoch. Rád zachádzam aj na Moravu a do Čiech.

Môžete priznať jednu-dve svoje najmilovanejšie lokality?

Spomeniem dve, obe ležia v oblasti teplomilnej kveteny na strednom Slovensku. Jednou je Drieňový vrch v katastri obce Nitrica, druhou vŕšok Háj v katastri obce Ladzany. Ale milý mi je každý kút Slovenska, z ktorého som si priniesol niekoľko húb do svojho herbára a zopár fotografií pre svoje atlasy.

Je tu leto, čas prázdnin a dovoleniek, pre mnohých hlavná hubárska sezóna. Ako je to u nás so sezónnym rastom húb?

Hubárska sezóna sa v nižších polohách spravidla začína už v marci, v chladnejších polohách v apríli. Prvou jedlou a konzumne významnou hubou sú smrčkovce, po nich vyrastajú smrčky a májovky. Tieto huby ostávajú verné svojmu stanovišťu, takže ich na rovnakom mieste nachádzame každú jar. V júni, teda na rozhraní jari a leta, prichádza prvá významná rastová vlna dubákov, kuriatok a iných obľúbených húb. Ak je daždivo, ich výskyt pokračuje aj v júli a auguste. Hubárskej sezóne však kraľuje september, keď spravidla rastie najviac druhov húb. Novembrový chlad vytláča huby najprv z chladnejších ihličnatých lesov a neskôr aj z lepšie prehrievaných listnatých lesov a ich okrajov. Keď denné teploty nedosahujú ani 10° C, pozemné huby sa zovšadiaľ vytratia. V decembri rastú jedlé huby už iba na dreve – sú to hlivy a plamienky.

Zhováral sa Dominik Krajný
Foto: Ladislav Hagara.

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 2,52
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.