Venuša má ozónovú vrstvu

|

Sonda Európskej vesmírnej agentúry Venus Express objavila v atmosfére Venuše ozónovú vrstvu. Porovnanie jej vlastností s rovnakými vrstvami v atmosfére Zeme a Marsu umožní astronómom lepšie nasmerovať snahu o nájdenie života na iných planétach.

Sonda objavila vrstvu počas pozorovania hviezd cez atmosféru planéty. Jedno z jej zariadení, nazývané SPICAV, analyzovalo svetlo z hviezd a hľadalo charakteristické črty plynov, ktoré absorbujú svetlo so špecifickou vlnovou dĺžkou.

Ozón sa podarilo zachytiť, pretože absorboval časť ultrafialového spektra zo svetla. Ozón je molekula skladajúca sa z troch atómov kyslíka. Podľa počítačových modelov sa tvorí na Venuši ozón rozpadom oxidu uhličitého a uvoľnením atómov kyslíka v dôsledku pôsobenia slnečného svetla.

„Objav je dôležitým krokom k spoznaniu chemickej štruktúry atmosféry Venuše,“ povedal vedúci výskumu Franck Montmessin.

Objav tiež môže poskytnúť priestor na porovnávanie pri hľadaní života na iných planétach. Ozón vedci zatiaľ objavili len v atmosfére Zeme a Marsu. Na Zemi je ozón nutnou podmienkou života, pretože absorbuje väčšinu škodlivých ultrafialových lúčov prichádzajúcich zo Slnka. Navyše sa predpokladá, že ozón vznikol najmä vďaka životu na planéte.

V atmosfére Zeme sa začal kyslík a následne ozón tvoriť pred 2,4 miliardami rokov. Hoci dodnes presne nevieme dôvody, pre ktoré k tomu došlo, museli hrať dôležitú úlohu mikróby, ktorá vylučujú kyslík ako odpad.

Spolu s nimi dnes aj rastliny neustále obnovujú zásoby kyslíka a ozónu na Zemi. Niektorí astrobiológovia si preto myslia, že súčasná prítomnosť oxidu uhličitého, kyslíka a ozónu v atmosfére môžu hovoriť o možnostiach života na danej planéte.

Ukazuje sa ale, že pre pravdepodobnosť života je dôležité množstvo ozónu. Malé množstvo ozónu v atmosfére Marsu nevzniklo pôsobením života. Je výsledkom rozpadu molekúl oxidu uhličitého pôsobením slnečného svetla. Venuša tiež podporuje teóriu vzniku malého množstva ozónu nebiologickým spôsobom. Jej ozónová vrstva je vo výške 100 km, čo je asi štyrikrát viac, než vzdialenosť ozónovej vrstvy od Zeme. Navyše je sto- až tisícnásobne redšia.

Teoretické odhady astrobiológov odhadujú, že pre možnosť života na planéte musí byť okolo nej aspoň pätinové množstvo ozónu okolo Zeme. Nové zistenia sondy tomu neodporujú, pretože Venuša jasne za touto hranicou zaostáva.

Aj keď by na planéte nebol život, nájdenie ozónu približuje v podobnosti Venušu k Zemi a Marsu. Všetky majú ozónovú vrstvu. „Nájdenie ozónu nám pomáha pochopiť prúdenie a chemické zloženie atmosféry Venuše,“ povedal Hakan Svedhem, ktorý je tiež zapojený do projektu. „Okrem toho je to ďalší dôkaz podobnosti skalných planét a podčiarkuje dôležitosť skúmania Venuše pre pochopenie všetkých z nich.“

originál článku