Otázka Bermudského trojuholníku vyriešená?

24.10.2011 11:19:32 | * q
technet | Počet zobrazení: 11270x

More východne od Floridy má povesť nebezpečného miesta. Láka serióznych vedcov i záhadológov. Jedna z hypotéz, podopretá simuláciami, hovorí o veľkých bublinách metánu. Štatistici zasa upozorňujú, že Bermudský trojuholník nie je o nič nebezpečnejší ako iná oblasť

 

Lode, ktoré bez stopy zmizli. Lietadlá, ktoré stratili orientáciu a havarovali bez zjavnej príčiny. Posádky, ktoré do posledného muža záhadne zomreli, hoci loď bola nepoškodená. Bermudský trojuholník provokuje fantáziu čitateľov aj vedcov už šesťdesiat rokov. Medzi navrhovanými "riešeniami" sa objavuje UFO, Atlantída aj iné anomálne a abnormálne sily. Medzi trochu triezvejše teórie patrí aktivita pirátov (doslova teda "Piráti z Karibiku "...). Často sa tiež nehody pripisujú zlyhaniu ľudského faktora, a to ako na strane posádky, tak na strane tých, ktorí správy o nehodách vnímajú. Mediálne známa bermudská "aura" je schopná nafúknuť aj zmienku o bežných nehodách, podľa niektorých je to teda ľudovo-mediálna bublina.

Môžu za to bubliny
Austrálski výskumníci z Monash University v Melbourne prišli v roku 2003 s inou bublinovou teóriou, ktorá vraj môže mať väčšinu týchto záhad na svedomí. Je to jedna zo známych tzv. prirodzených hypotéz, ktorá má bermudskú záhadu vysvetliť: úniky zemného plynu. Pod oblasťou Bermudského trojuholníka sa nachádza nezanedbateľné ložisko metánu. Obvykle je zamrznutý vo vysokom tlaku hlboko pod hladinou, ale podľa profesora Josepha Monaghan a jeho kolegu Davida Maya sa môžu veľké kusy čas od času odtrhnúť a stúpať k hladine. Po ceste prejde metán v plynné skupenstvo a geometrickým radom naberá na objeme. Než dosiahne úroveň hladiny, môže to byť bublina s priemerom mnohých desiatok metrov.

Výskumníci nasimulovali situáciu na počítači, pričom pochopiteľne brali do úvahy fyzikálne zákony, hlavne vlastnosti metánu vo vode. Simulácia potvrdila ich hypotézu: loď, ktorá sa nachádzala nad bublinou, sa znenazdajky prepadla ku dnu. Plynom zriedená voda ju zčista jasna prestala nadnášať.

Počítačoví odborníci sa rozhodli vydať za hranice svojich odborov a pokus zopakovali aj v reálnejších podmienkach. Vypustili veľké metánové bubliny do bazéna s vodou. Zistili, že loď nemá šancu ostať na hladine, ak je relatívne blízko miestu, kde bublina vypláva na povrch. Výnimkou bola situácia, kedy bola loď priamo nad centrom bubliny. Potom sa síce prepadla, ale opäť stúpla, nepotopila sa.

Podľa autorov by sa tým dali vysvetliť tie záhadné prípady, kedy bola nájdená nepoškodená loď, na ktorej boli všetci ľudia mŕtvi, hoci na ich tele nebolo ani škrabnutia. Práve takouto smrťou by mohol zomrieť človek, ktorý je dostatočne dlho obklopený vysokou koncentráciou plynného metánu. Bublina navyše podľa iných špekulácií môže zapríčiniť i havárie lietadiel. Nielenže lietadlo prelietajúce veľkou koncentráciou metánu dočasne stratí vztlak a prepadne sa, ale, pri dostatočnej hustote metánu v okolí motora, môže dôjsť k náhlej a nečakanej explózii.

Pekné vysvetlenie, ale má to svoje muchy
Geológ David Deming z University of Oklahoma toto vysvetlenie chváli ako nové a dobre zdokumentované. Domnieva sa ale, že tak zriedkavý jav, akým je unikanie veľkých bublín metánu, by sa len s veľmi nízkou pravdepodobnosťou miestne aj časovo stretol s prechádzajúcim plavidlom alebo prelietajúcim strojom.

"Metán je uväznený na morskom dne (Methane Hydrate) a môže na objeme nabrať až 164 krát," potvrdzuje Deming východiskové predpoklady hypotézy austrálskych vedcov. Podľa neho má ale ich hypotéza zásadné trhliny. "Predovšetkým by tento metán muselo niečo zahriať, roztaviť, aby sa uvoľnil." Hoci sa tak môže diať, napríklad počas podmorských otrasov, hovorí Deming o veľmi zriedkyvých výskytoch takýchto podmorských zosuvov ("seaslide"). Bublinovú hypotézu tak Deming neodmieta, ale upozorňuje na jej obmedzenú aplikovateľnosť.

"Svet i naďalej zostane čiastočne záhadným miestom," uzatvára Deming svoje relatívne krátke pojednanie. "A za to môžeme byť vďační."

K tomu, že je hypotéza dobrá, ale v praxi nepravdepodobná, sa pridáva aj geológ Bill Dillon z US Geological Survey. Podľa neho je síce celkom iste možné, aby bublina metánu potopila loď, podľa neho sa tak ale v histórii ešte nestalo. Posledným obdobím, kedy k metanovým bublinám dochádzalo vo veľkom meradle, je podľa neho doba pred 15 tisíc rokmi.

Štatistika je nuda
Dillong tiež odkazuje na štatistiky, ktoré už niekoľko rokov poukazujú na to, že bublinou je celý pojem "Bermudský trojuholník". Táto oblasť, ktorá patrí k najrušnejším uzlom tak leteckej, ako aj námornej dopravy, je totiž vraj, prepočítané na počet plavidiel a lietadiel, rovnako nebezpečná, ako ktorákoľvek iná podobne veľká oblasť.

Lawerence Kusche vo svojej knihe "The Bermuda Triangle Mystery: Solved" z roku 1975 ukazuje, že mnoho "bermudských autorov", ktorí poskytli svoju obľúbenú záhadou, úmyselne či mimovoľne prehliadali dôkazy, ktoré ukazovali opačným smerom. Starostlivým prieskumom Kusche (ktorý pracoval ako ako výskumný pracovník knižnice, ale aj ako pilot a letecký inštruktor) dospel k záveru, že mnoho nehôd, ktoré záhadologovia popisujú, sa vôbec neuskutočnilo, prípadne sa neskôr vysvetlili, alebo šlo dokonca len o dočasne nezvestné lode, ktoré sa neskôr prihlásili. V porovnaní s podobne rušnými oblasťami vo svete je na tom Bermudský trojuholník čo sa nehodovosti týka podobne.

K podobnému zisteniu dospel aj dokument "The Case of the Bermuda Triangle" vysielaný PBS roku 1976: "Keď sme šli od pôvodných zdrojov alebo za ľuďmi, ktorí mali byť svedkami nehody, záhada sa zrazu vyparila.

Veda nemá na bermudskú záhadu odpoveď, pretože ani kladené otázky nie sú vedecké. " Záhady sú pochopiteľne populárne, a teda mediálne aj komerčne úspešné. Nie je teda divu, že sa ich niektorí autori chytili ako svojho živobytia. Kusche ale ponúka prirovnanie: "Povedzme, že budem tvrdiť, že mimozemšťania uniesli môjho papagája, aby ich naučil ľudskej reči. A vyzvu vás, aby ste dokázali, že to nie je pravda. Nemáte šancu, ani keby ste si na pomoc zavolali Einsteinovu teóriu relativity. Proste nemožno takýto výrok vedecky vyvrátiť. Dôkazné bremeno musí byť na ramenách tých, kto o týchto paranormálnych úkazoch hovoria, mali by ukázať, odkiaľ čerpajú, na čom svoje závery zakladajú a či niečo nevynechali. "