Náhly stres prepína mozog do režimu prežitia

25.11.2011 18:32:35 | Q
Physorg.com | Počet zobrazení: 1451x

V situáciách, kedy sa zľakneme, sa dokáže mozog za niekoľko sekúnd prispôsobiť na vhodnú reakciu. Niektoré jeho oblasti sú dočasne vyradené z prevádzky, iné sa stávajú aktívnejšími a vytvárajú dočasné spojenia pre reakciu. Hnacou silou tejto reorganizácie je noradrenalín.

 

Takmer hneď po uvedomení si niečoho, čo nás vystraší, začne mozog pripravovať adekvátnu odozvu. Výsledkom je stav tela a mysle optimalizovaný pre riešenie týchto vyhrotených situácií. Zmeny, ktoré sa v tejto situácii dejú, doteraz nikto podrobne nepreskúmal.

„Cítime strach, naše zmysly sú citlivejšie a vytvárame si dlhotrvajúce spomienky. naša schopnosť rozumne uvažovať je ale potlačená, preto môžeme zareagovať nezvyčajne,“ povedal Erno Hermans z Radboud University.

Hermans ukazoval účastníkom výskumu horory, počas ktorých sledoval aktivitu ich mozgu. Je to v neurológii nový trend. „Súčasne sme mohli využiť štatistické metódy na zistenie aktívnych oblastí mozgu. Myslíme si, že táto metóda nám umožnila lepšie pochopenie reakcií mozgu na špecifické stimuly.“

„Náš prístup nám navyše umožňuje sledovať reakcie na náhly stres. Vidíme aj aktivitu v doteraz nepozorovaných oblastiach mozgu,“ povedal Hermans.

Pri reakcii mozgu na stres hrajú úlohu dva hormóny: kortizol a noradrenalín. Keď Hermans podal účastníkom výskumu lieky potláčajúce tieto hormóny, pozorovali vedci, že spustenie reakcie na stres riadi noradrenalín. „Noradrenalín sa vylučuje pri strese priamo v mozgu. Kortizol tiež hrá úlohu, zistili sem ale, že v prvej fáze odozvy na stres je hlavným hormónom práve noradrenalín.“

originál článku