Havrany používajú gestá
30.11.2011 18:09:54 | QScience Daily | Počet zobrazení: 1195x
Ukazovanie a zdvíhanie objektov s cieľom zaujať boli doteraz vlastné len ľuďom a príbuzným druhom veľkých opíc. Vedci z Planckovho inštitútu ornitológie a Viedenskej univerzity ale ukázali, že aj havrany používajú tzv. deiktické gestá na overenie záujmu potenciálneho partnera alebo na posilnenie existujúcich väzieb.
Od útleho detstva ľudia využívajú určité gestá na upriamenie pozornosti dospelých na objekty. Tzv. deiktické gestá, ako „ukazovanie“ a „zdvíhanie objektov“ začínajú deti používať vo veku deväť až dvanásť mesiacov ešte predtým, ako začnú tvoriť prvé slová. Vedci predpokladajú, že tieto gestá sú založené na relatívne komplexných inteligenčných schopnostiach a reprezentujú počiatočný bod pre používanie symbolov, ktorými je aj dorozumievací jazyk. Sú tak dôležitým krokom k rozvoju ľudskej reči.
Je prekvapujúco, že pozorovania podobných gest u našich najbližších živočíšnych príbuzných sú relatívne zriedkavé. Deiktické gestá sú preto veľmi nezvyčajnou formou komunikácie a prisudzovali sa len primátom.
Simone Pikaová a Thomas Bugnyar skúmali správanie kŕdľa divých havranov v rakúskom parku Cumberland Wildpark. Zistili, že havrany používajú svoj zobák podobne ako ruky na ukázanie a ponúknutie objektov ako mach, kameň alebo vetvička. Tieto gestá primárne zameriavali na partnerov opačného pohlavia a ich výsledkom bolo upriamenie pozornosti na objekt. Havrany tiež spolupracovali, napríklad pri manipulácii s objektmi.
Havrany sú spevavce patriace do rovnakej skupiny ako vrany a straky a z pohľadu inteligencie prevyšujú väčšinu vtáctva. Ich úspešnosť v rôznych testoch inteligencie je podobná s výsledkom veľkých opíc. Havrany tiež charakterizujú dlhodobé vytváranie vzťahov vo dvojici a vysoký stupeň spolupráce medzi partnermi.
Nový výskum ukázal, že gestá sa pravdepodobne vyvinuli len u druhov so zvýšenou schopnosťou spolupráce. „Výskum gest sa dlho zameriaval len na pozorovanie komunikačných schopností primátov,“ myslí si Pikaová z Planckovho inštitútu ornitológie. „Záhadu pôvodu ľudskej reči ale môžeme vyriešiť len v prípade, ak sa pozrieme na širšie súvislosti a do uvažovania zahrnieme aj systém komunikácie iných skupín živočíchov.“