USA: Vedci vytvorili revolučný kalendár s 364 dňami v roku

|

Ma­te­ma­ti­ci a eko­nó­mo­via z John Hop­kins Uni­ver­si­ty v Bal­ti­mo­re v Ma­ry­lan­de vy­tvo­ri­li no­vý ka­len­dár, kto­rý by pod­ľa nich ušet­ril pe­nia­ze a uľah­čil ľu­ďom ži­vot. Pod­ľa ich návr­hu by mal mať kaž­dý rok 364 dní, pri­čom všet­ky sviat­ky či na­ro­de­ni­ny by pri­pa­da­li kaž­do­roč­ne na tie is­té dni, nap­rík­lad Šted­rý deň by bol vždy v pon­de­lok. Me­sia­ce v ta­kom­to per­ma­nen­tnom ka­len­dá­ri by ma­li po­dob­ne ako v sú­čas­nos­ti 30 ale­bo 31 dní, pri­čom raz za 5 až 6 ro­kov by de­cem­ber ob­sa­ho­val tzv. bo­nu­so­vý týž­deň.

Predĺže­ným de­cem­brom by sa za­is­til sú­lad so so­lár­nym cyk­lom. Vý­ho­dou no­vé­ho Han­kov­ho-Hen­ry­ho ka­len­dá­ra by bo­lo, že ľu­dia by stá­le ve­de­li, ke­dy bu­dú sviat­ky, a moh­li by si lep­šie plá­no­vať do­vo­len­ky. Z eko­no­mic­ké­ho hľa­dis­ka by tým kra­ji­ny pod­ľa ved­cov ušet­ri­li mi­liar­dy do­lá­rov. „Náš návrh po­nú­ka sta­bil­ný ka­len­dár, kto­rý bu­de rok čo rok to­tož­ný, čo umož­ní ra­cio­nál­ne plá­no­va­nie kaž­do­roč­ných ak­ti­vít, ako sú škol­ské práz­dni­ny či do­vo­len­ky. Roz­mýš­ľa­li ste už nad tým, koľ­ko ča­su a pros­tried­kov sto­jí spo­loč­nosť kaž­dý rok me­niť ka­len­dá­re?“ po­ve­dal je­den z auto­rov návr­hu Ri­chard Hen­ry. Han­kov­ho-Hen­ry­ho ka­len­dár za­cho­vá­va na roz­diel od iných návr­hov se­dem­dňo­vý cyk­lus, 30 a 31-dňo­vé me­sia­ce a je­ho uve­de­nie do praxe by te­da ne­bol ta­ký šok ako pri iných no­vých ka­len­dá­roch.

Na ce­lom sve­te ľu­dia v sú­čas­nos­ti pou­ží­va­jú gre­go­rián­sky ka­len­dár pá­pe­ža Gre­go­ra XIII., kto­rý je up­ra­ve­nou ver­ziou ju­lián­ske­ho ka­len­dá­ra Jú­lia Céz­ara. V Uhor­sku, a te­da aj na dneš­nom slo­ven­skom úze­mí ho za­ča­li pou­ží­vať v ro­ku 1587. Roz­diel me­dzi ju­lián­skym a gre­go­rián­skym ka­len­dá­rom je v sú­čas­nos­ti 14 dní. Ju­lián­sky ka­len­dár stá­le pou­ží­va nap­rík­lad pra­vos­láv­na cir­kev na vý­po­čet dá­tu­mu Veľ­kej no­ci.