Matematický problém, ktorého riešenie sa s vekom nezlepší
11.5.2007 09:58:10 | QPhysorg | Počet zobrazení: 4229x
Väčšine z nás sa zdá úplne samozrejmé, že matematické schopnosti a vedomosti rastú v priebehu základnej školy s vekom každého dieťaťa. Nová štúdia psychológov z Univerzity Notre Dame ukázala, že minimálne v riešení jedného matematického problému sú sedemroční lepší ako deväťroční.
Vedci analyzovali, ako dokážu deti z prvého stupňa základnej školy riešiť problémy rovnosti. Jednoduchým príkladom je: „3+4+5=3+?“. Štúdie ukázali, že deti majú s týmto typom úlohy problémy. veľa z nich prichádza s výsledkov v rozmedzí „3+12“ až „3+15“. (Pre menej matematicky zdatných prezradíme, že správna odpoveď je „3+9“.)
Matematická rovnica je základným konceptom algebry a úspešnosť v algebre je kľúčová pre ďalšie možnosti vzdelania zamestnania.
Žiadna z predchádzajúcich štúdií sa nezaoberala vývojom riešenia rovníc u detí navštevujúcich základnú školu. Ukazovalo sa však, že problémy detí s matematikou súvisia s chýbajúcim logickým myslením , nedostatočne rozvinutou pamäťou alebo so slabými matematickými základmi.
Podľa týchto predpokladov by sa mala schopnosť detí riešiť rovnice s pribúdajúcim vekom zlepšovať. Vedci si dnes myslia, že je to trochu inak.
Keď sa deti medzi 7. a 9. rokom života učia matematiku, prichádzajú do styku len s tromi druhmi matematických problémov. Najskôr sa naučia, že znamienko rovnosti a prázdne miesto na odpoveď sú vedľa seba na konci príkladu (3+4=?), potom sa naučia znamienko rovnosti interpretovať ako operátor, ktorý znemená „spočítaj všetko“. A nakoniec sa naučia riešiť príklady aplikovaním všetkých zadaných operácií na všetky čísla.
Toto pomôže deťom pri riešení tradičných príkladov (7+2=?), žiaci však pomocou nich nedokážu riešiť rovnice, ktoré sú zadané netradičnou formou.
Aby deti správne vyriešili rovnicu, musia pochopiť, že znamienko rovnosti neznamená koniec príkladu, že znamená rovnosť medzi dvoma stranami rovnice a manipulovať s číslami aby dostali na oboch stranách rovnakú hodnotu. Aj preto pri riešení komplikovanejších príkladov musia zabudnúť na druhy problémov, s ktorými prichádzali do styku v minulosti.
Zaujímavé je, že s ťažšími príkladmi mali deti v USA väčší problém ako deti v Číne. Hovorí to mnoho o prístupe k vyučovaniu matematiky v týchto krajinách.